Duinské elégie

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje „Duinské elégie“ Rainera Mariu Rilkeho, ktoré prostredníctvom jedinečných básnických vyjadrení ukazujú hlboké témy lásky, života a identity. Zatiaľ čo niektorí čitatelia vyzdvihujú krásu a emocionálnu hĺbku diela, iní kritizujú preklad za zjednodušenie nuáns pôvodného textu.

Čitatelia oceňujú hlboké a krásne témy poézie, možnosť skúmať zložité myšlienky o láske a existencii a melodickosť prekladu. Podľa niektorých preklad dobre rezonuje s moderným publikom a účinne odráža Rilkeho myšlienky.

Kritici kritizujú preklad pre stratu pôvodných nuáns a štruktúry Rilkeho diela a považujú ho za ťažkopádny a umelý. Niektorí vyjadrili nespokojnosť s hovorovou americkou angličtinou prekladu a s rozčlenením textu na trojveršia, čo podľa nich znižuje pôsobivosť pôvodnej poézie.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Duino Elegies

Obsah knihy:

Máme úžasný, takmer legendárny obraz okolností, za ktorých sa začala tvorba tejto veľkej básne.

Rilke sa zdržiaval na zámku (Duino) pri mori neďaleko Terstu. Jedného rána vyšiel na hradby a zliezol dolu, kde skaly prudko klesali do mora.

Z vetra, ktorý fúkal s veľkou silou, sa Rilkemu zdalo, že počuje hlas: Wer, wenn ich schriee, horte mich denn aus der Engel Ordnungen? (Keby som volal, kto by ma počul tam hore, medzi anjelskými rádmi? ). Tieto slová, ktoré sú úvodom prvých Duinových elegií, si zapísal do svojho zápisníka a potom odišiel dovnútra, aby pokračoval v tom, čo sa malo stať jeho hlavným dielom a jedným z literárnych majstrovských diel storočia.