Aristofanes: Štyri hry: Mraky, Vtáci, Lysistrata, Ženy zo zhromaždenia

Recenzie čitateľov

V recenziách sa objavujú zmiešané reakcie na preklad Aristofana, chváli sa jeho dynamickosť a humor, ale zároveň sa kritizuje jeho schopnosť presne vyjadriť pôvodnú poéziu. Niektorí čitatelia ho považujú za príjemný a zábavný, zatiaľ čo iní majú pocit, že zaostáva v zrozumiteľnosti a básnickej vernosti.

Preklad je obsiahly a sekvenčný. Oživuje Aristofana dynamickým a humorným štýlom, vďaka čomu je zábavným čítaním pre záujemcov o jeho diela. Zvlášť sa vyzdvihuje ako prístupný pre čitateľov s obmedzenými znalosťami gréčtiny.

Niektorí čitatelia považujú preklad za nedotiahnutý a neschopný účinne zachytiť pôvodnú poéziu. Obsahuje mätúce nejasnosti v rámci hovorových dialógov, čím je v porovnaní s inými zrozumiteľnými prekladmi menej konzistentný. Okrem toho sa nemusí páčiť každému, keďže jeho moderné spracovanie obsahuje anachronizmy.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Aristophanes: Four Plays: Clouds, Birds, Lysistrata, Women of the Assembly

Obsah knihy:

Občania starovekých Atén sa tešili slobode slova, ktorá bola rovnako široká ako tá naša. Táto sloboda, parrhesia, právo hovoriť, čo sa komu páči, ako a kedy sa mu páči a komu sa páči, nemala horlivejšieho zástancu ako geniálny komický dramatik z piateho storočia Aristofanes. Jeho hry, ktoré si aténske publikum nesmierne obľúbilo, boli často hrubé, dokonca obscénne. Vysmieval sa veľkým a dobrým ľuďom v meste, poukazoval na ich pokrytectvo a aroganciu spôsobom, ktorý ďaleko prekračoval normy dobrého vkusu, čím si zabezpečil hnev (a niekedy aj odvetu) svojich mocných cieľov. Ukázal svojim súčasníkom a učí nás aj teraz, že keď sa tí, čo majú moc, správajú obscénne, vlastenecká obscénnosť je vhodnou odpoveďou.

Aristofanove satirické majstrovské diela boli aj mimoriadne virtuóznymi básnickými dielami. Metrická rozmanitosť jeho hier vždy nadchýnala čitateľov, ktorí mali prístup ku gréckemu originálu, ale doteraz sa v anglických prekladoch nedarilo zachytiť ich lyrickú genialitu. Aaron Poochigian, prvý básnik-klasik, ktorý sa po generácii zaoberá týmito hrami, oživuje štyri Aristofanove najzábavnejšie, najzlomyseľnejšie drsné a často krásne lyrické komédie - vrchol jeho komického umenia:

- Mraky, hra známa svojou karikatúrou najväčšieho antického filozofa Sokrata.

- Lysistrata, v ktorej žena presviedča svoje spoluobčanky, aby odopreli sex svojim milencom, ktorí rozpútali vojnu, pokiaľ nevyjednajú mier.

- Vtáci, v ktorom operené tvory vybudujú veľké mesto a stanú sa podobnými bohom.

- a Ženy zo zhromaždenia, Aristofónova najrevolučnejšia hra, ktorá prevracia normy pohlavia a moci.

Poochigianovo nové spracovanie týchto komických majstrovských diel dáva súčasným čitateľom konečne pocítiť podvratné potešenie, ktoré pociťovali pôvodní diváci Aristofóntovho diela, keď sa prvýkrát hralo na aténskom javisku.