Hodnotenie:
Recenzie na Gogoľovu novelu Taras Bulba vyzdvihujú živý obraz kozáckeho života, hlboké témy cti, rodiny a vojny, ako aj bohatý historický kontext. Zatiaľ čo preklad Petra Constantina je chválený za svoju energiu a presnosť, názory na literárnu hodnotu príbehu sa rôznia, pričom niektorí ho považujú za všeobecný v porovnaní s inými Gogoľovými dielami. Okrem toho diskusie o jeho témach odhaľujú zložitosti súvisiace s nacionalizmom, násilím a kultúrnym zobrazovaním, ktoré reflektujú súčasné problémy na Ukrajine.
Výhody:⬤ Pútavý preklad Petra Constantina, ktorý do textu vnáša energiu.
⬤ Poskytuje hlboký vhľad do kozáckej kultúry a ukrajinských dejín.
⬤ Porovnania s epickou literatúrou zdôrazňujú jej literárny význam.
⬤ Živé obrazy a rozprávanie príbehu vtiahnu čitateľa do kozáckeho spôsobu života.
⬤ Novela podnecuje záujem o súčasné politické a kultúrne diskusie.
⬤ Niektorí čitatelia považujú postavy za nedostatočne rozvinuté a všeobecné v porovnaní s inými Gogoľovými dielami.
⬤ Kritika týkajúca sa jingoizmu a zobrazovania násilia vyvoláva morálne obavy.
⬤ Zobrazenie niektorých etnických skupín bolo označené za znepokojujúce a môže byť vnímané ako antisemitské.
⬤ Zmiešané názory na súdržnosť zápletky a motiváciu postáv.
⬤ Rôzne vydania môžu byť nekvalitne spracované alebo im chýbajú riadne prekladateľské tituly.
(na základe 26 čitateľských recenzií)
Prvý nový preklad po štyridsiatich rokoch
Gogoľov epický príbeh, ktorý sa odohráva niekedy medzi polovicou šestnásteho a začiatkom sedemnásteho storočia, opisuje krvavé povstanie kozákov proti Poliakom (vedené odvážnym Tarasom Bulbom z ukrajinskej ľudovej mytológie) a procesy s dvoma synmi Tarasa Bulbu.
Ako píše Robert Kaplan vo svojom úvode, „Taras Bulba ) má Kiplingovskú guráž..., vďaka ktorej je radosť ho čítať, ale ústrednou témou je neodpustiteľné, temne zlé násilie, ktoré je ďaleko za všetkým, čoho sa Kipling kedy dotkol. Potrebujeme viac diel, ako je Taras Bulba, aby sme lepšie pochopili emocionálne pramene hrozby, ktorej dnes čelíme na miestach, ako je Blízky východ a Stredná Ázia.“ A kritik John Cournos poznamenal: „Kľúč k celému ruskému realizmu možno nájsť v postrehu ruského kritika o Gogoľovi: “Málokedy príroda stvorila človeka takého romantického v sklone, a pritom tak majstrovsky zobrazujúceho všetko, čo je v živote neromantické. Toto tvrdenie však nepokrýva celú oblasť, pretože takmer vo všetkých Gogoľových dielach možno ľahko vidieť jeho „slobodnú kozácku dušu“, ktorá sa snaží preraziť škrupinu špinavého dneška ako nejaký antický démon, v podstate dionýzovský. Takže jeho diela, hoci sú pravdivé pre náš život, sú zároveň výčitkou, protestom a výzvou, stále volajúcou po radosti, starodávnej radosti, ktorá už nie je medzi nami. A majú v sebe všetku radosť a smútok ukrajinských piesní, ktoré tak veľmi miloval.“.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)