Hodnotenie:
Recenzie na túto knihu predstavujú zmiešané názory. Mnohí čitatelia oceňujú hlboké diskusie o cnosti a poznaní, ktoré sú v Platónovom dialógu prezentované, zatiaľ čo niektorí vyjadrujú nespokojnosť s konkrétnymi vydaniami kvôli chybám tlače alebo chýbajúcemu štandardnému stránkovaniu. Celkovo je kniha uznávaná ako vhodný úvod do Platónovho diela, aj keď s určitými problémami s prístupnosťou.
Výhody:Prehľadné skúmanie cnosti a poznania, čitateľný preklad, pekná prezentácia na zapisovanie poznámok, dobrý úvodný text pre tých, ktorí sa s Platónom ešte len zoznamujú.
Nevýhody:Niektoré vydania majú tlačové chyby, chýbajú číslované riadky alebo štandardné číslovanie strán, niektorí čitatelia majú problémy s pochopením obsahu.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
Platónov "Meno" je sokratovský dialóg medzi dvoma hlavnými rečníkmi, Sokratom a Meno, ktorý sa zaoberá definíciou cnosti a tým, či je možné ju naučiť. Meno je atraktívny a dobre situovaný mladý muž, ktorý navštívil Atény a je študentom sofistu Gorgias, ktorý výrazne ovplyvnil Menove predstavy o cnosti a poznaní.
Dialóg sa začína náhle otázkou, ktorú položí Meno a pýta sa Sokrata, či sa cnosti dá naučiť. Sokrates odpovedá, že zatiaľ nevie, čo je cnosť, a nikdy nepoznal nikoho, kto by to vedel. Nasleduje fascinujúci a podnetný dialóg medzi Menom a Sokratom, ktorý skúma, čo presne je cnosť a či je táto definícia rovnaká pre všetkých ľudí.
Meno tvrdí, že cnosť závisí od životného postavenia a že existuje jeden druh cnosti pre mužov a iný pre ženy, iný pre deti a iný pre dospelých. Prostredníctvom podrobných a vyčerpávajúcich otázok a odpovedí Sokrates odhaľuje svoje presvedčenie, že cnosť je rovnaká pre všetkých ľudí, či už starých alebo mladých, mužov alebo ženy.
Sokrates sa potom začne pýtať jedného z Menových otrokov, aby dokázal svoju tézu, že mnohé vedomosti sú vrodené a treba ich len odhaliť správnym kladením otázok, čiže sokratovskou metódou, a nie naučiť. Túto nadčasovú a pútavú klasiku si musia prečítať všetci študenti filozofie.
Toto vydanie je vytlačené na bezkyslom papieri a je preložené s úvodom Benjamina Jowetta.
