Gorgias

Recenzie čitateľov

Kniha je dialógom o dôležitých filozofických témach, ako je povaha dobrého života, spravodlivosť a úloha rétoriky. Je oceňovaná pre svoj prenikavý obsah a význam pre modernú etiku a zároveň kritizovaná pre svoj archaický jazyk a zložité pojmy.

⬤ Pútavý dialóg o dôležitých životných témach
⬤ komplexný a informatívny
⬤ bezproblémový preklad a čitateľnosť
⬤ podporuje kritické myslenie o etike
⬤ stále aktuálne pre súčasné problémy
⬤ dobrý úvod do sokratovskej metódy.

⬤ Zastaralá terminológia ju robí pre niektorých čitateľov náročnou
⬤ predpokladá predchádzajúce znalosti antických súvislostí
⬤ niektorým sa zdá dlhšia, než je potrebné
⬤ sokratovské ideály môžu pôsobiť pokrytecky.

(na základe 30 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Gorgias je sokratovský dialóg, ktorý Platón napísal okolo roku 380 pred Kristom. Dialóg zachytáva rozhovor medzi Sokratom a malou skupinou sofistov (a ďalších hostí) pri večeri. Sokrates diskutuje so sofistami, ktorí hľadajú pravú definíciu rétoriky, snaží sa určiť podstatu rétoriky a odhaliť chyby sofistického rečníctva, ktoré bolo v tom čase v Aténach populárne. Umenie presviedčania sa v klasických Aténach všeobecne považovalo za nevyhnutné na dosiahnutie politického a právneho prospechu a rétori sa propagovali ako učitelia tejto základnej zručnosti. Niektorí z nich, ako napríklad Gorgias, boli cudzinci, ktorých do Atén prilákala ich povesť intelektuálnej a kultúrnej vyspelosti. Sokrates naznačuje, že je jedným z mála Aténčanov, ktorí sa venujú skutočnej politike (521d)

Dialóg sa začína hneď po Gorgiovom prejave. Kalikles hovorí, že Gorgias je hosťom v jeho dome a súhlasil so súkromnou audienciou u Sokrata a jeho priateľa Chaerefóna. Sokrates získa Gorgiasov súhlas s jeho krížovým výsluchom v štýle rozhovoru. Gorgias označí svoje remeslo za rétoriku a potvrdí, že by sa mal nazývať rétor. Keď mu Sokrates kladie otázky, chváli ho za stručnosť jeho odpovedí. Gorgias poznamenáva, že už dlho mu nikto nepoložil novú otázku, a keď sa Sokrates pýta, ubezpečuje ho, že je rovnako schopný stručnosti ako rozvláčnosti (449c).

Gorgias pod Sokratovým krížovým výsluchom priznáva, že rečníci síce dávajú ľuďom moc slov, ale nie sú učiteľmi morálky. Gorgias nepopiera, že jeho žiaci môžu využiť svoje schopnosti na nemorálne účely (napríklad presvedčiť zhromaždenie, aby prijalo nerozumné rozhodnutie, alebo aby nechalo vinníka na slobode), ale hovorí, že učiteľ za to nemôže niesť zodpovednosť. Argumentuje analógiou: Gorgias hovorí, že ak by človek, ktorý chodil do zápasníckej školy, začal mlátiť svojich rodičov alebo priateľov, neposlal by si jeho inštruktora cvičenia do vyhnanstva (456d-457c). Hovorí, že tak ako tréner vyučuje svoje remeslo (techne) v dobrej viere a dúfa, že jeho žiak bude rozumne využívať svoje fyzické sily, tak aj rétor má rovnakú dôveru, že jeho žiaci nezneužijú svoju moc.

Sokrates hovorí, že je jedným z tých ľudí, ktorí sú vlastne radi, keď im niekto vyvráti, ak sa mýlia. Hovorí, že sa radšej nechá vyvrátiť, ako by mal vyvrátiť niekoho iného, pretože je lepšie, keď sa sám zbaví ujmy, ako keď zbaví ujmy niekoho iného. Gorgias, ktorého povolaním je presviedčanie, ochotne súhlasí, že aj on je takýto človek, ktorý sa radšej nechá vyvrátiť, ako by mal vyvrátiť iného. Gorgias má len jednu výhradu: obáva sa, že prítomná spoločnosť má možno na práci niečo lepšie, než počúvať, ako sa dvaja muži snažia navzájom prekonať v tom, že sa mýlia (458b-c). Spoločnosť protestuje a vyhlasuje, že túži byť svedkom tejto novej verzie intelektuálneho boja.