Horáciove ódy a eposy

Recenzie čitateľov

V recenziách na „Ódy a eposy“ sa vyzdvihuje ich významná literárna hodnota a kvalita prekladov, pričom sa zdôrazňuje najmä bohatý obsah Horáciových diel. Uvádzajú sa však niektoré problémy týkajúce sa chýbajúcich strán, fyzického formátovania a výberu prekladov.

⬤ Vysoká literárna hodnota a vzdelávací obsah.
⬤ Vynikajúce pre skúsených čitateľov aj pre tých, ktorí sa s latinskou poéziou ešte len zoznamujú.
⬤ Preklad je prístupný a pomáha čitateľom pochopiť pôvodný latinský text.
⬤ Oceňujeme dvojjazyčný formát, ktorý napomáha porozumeniu.
⬤ Moderná interpretácia je dobre prijatá, vystihuje podstatu Horáciovej poézie.
⬤ Kniha ponúka príjemný čitateľský zážitok.

⬤ V niektorých vydaniach údajne chýbajú strany.
⬤ Niekoľko čitateľov považuje veľkosť textu za malú a ťažko čitateľnú.
⬤ Niektoré preklady sú kritizované za vynechanie explicitných detailov z latinského originálu, čo môže skresľovať poéziu.
⬤ Formát prózy sťažuje prepojenie s pôvodnou básnickou štruktúrou.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Horace Odes and Epodes

Obsah knihy:

Horáciova poézia (nar. 65 pred n.

l.) je veľmi rozmanitá, jej ťažisko sa pohybuje medzi verejnými a súkromnými záujmami, mestským a vidieckym prostredím, stoickými a epikurejskými myšlienkami. V novom vydaní Loeb Classical Library vychádzajú Ódy a Eposy veľkého rímskeho básnika, ktoré sú plynulým prekladom latinského textu. Horác sa pýšil tým, že bol prvým Rimanom, ktorý napísal lyrickú poéziu.

Ako vzor mu poslúžila grécka lyrika, najmä poézia Alkaia, Sapfó a Pinďara; jeho básne sú však zasadené do rímskeho kontextu. Jeho štyri knihy ód pokrývajú širokú škálu nálad a tém. Niektoré z nich sú verejné básne, ktoré obhajujú tradičné hodnoty odvahy, vernosti a zbožnosti; sú tu aj hymny na bohov.

Väčšina ód sa však venuje súkromným témam: pokarhaniu alebo radám priateľom; hovorí o láske a milostných situáciách, často zábavne. Horáciových sedemnásť eposov, ktoré nazval iambi, bolo pre rímsku literatúru tiež novinkou. Podobne ako ódy boli inšpirované gréckym vzorom: Archilochovou jambickou poéziou zo siedmeho storočia.

Častými témami sú milostné a politické problémy, ktoré sa tu vo všeobecnosti vyjadrujú satirickými lapsusmi. Vo svojom jazyku je triumfálne dobrodružný, povedal o Horáciovi Quintilian; tento nový preklad odráža jeho odlišné hlasy.