Ailice's Aventurs in Wunnerland (Ailicine dobrodružstvá v krajine zázrakov): Alicine dobrodružstvá v krajine zázrakov v juhovýchodnej strednej škótčine

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.

Pôvodný názov:

Ailice's Aventurs in Wunnerland: Alice's Adventures in Wonderland in Southeast Central Scots

Obsah knihy:

Lewis Carroll je pseudonym: Charles Lutwidge Dodgson wis the makar's richt name an he wis lecturer in Mathematics in Christ Church, Oxford. Dodgson začal písať príbeh 4. júla 1862, keď sa plavil na člne po Temži v Oxforde s reverendom Robinsonom Duckworthom, s Ailice Liddellovou (desaťročnou), dcérou dekana Christ Church, a s jej dvoma sestrami, Lorinou (trinásťročnou) a Edith (osemročnou). V básni na začiatku knihy sa píše, že tieto tri dievčatá chceli od Dodgsona príbeh, a on im ho najprv začal rozprávať. V texte knihy, ktorý bol vydaný v roku 1865, sa nachádza mnoho odkazov na týchto päť ľudí. V tejto knihe je uvedený prvý preklad knihy "Ailice's venturs in Wunnerland" do škótskeho jazyka (ktorý sme doteraz nazývali "Inglis"). Táto publikácia vznikla z angličtiny Auld Northumbrian, ktorou sa hovorilo od Humberu po Lothians. Je to blízky príbuzný staunartskej angličtiny, ale je tu veľa rozdielov v gramatike a slovnej zásobe. Prekladateľ použil odborný pravopis, aký používali Burns, Scott, Slater a mnohí iní, ale chýbajú mu "apologetické apostrofy", ktoré často vidíte v týchto knihách.

Tento text je v súlade so škótskymi spismi z 18. storočia a dobre sa číta aj moderným Škótom, ktorí sú vychovaní v tomto odbore. -- Lewis Carroll je pseudonym: Charles Lutwidge Dodgson bolo skutočné meno autora, ktorý prednášal matematiku v Christ Church v Oxforde. Dodgson začal písať príbeh 4. júla 1862, keď sa spolu s reverendom Robinsonom Duckworthom, s Alice Liddellovou (desať rokov), dcérou dekana Christ Church, a s jej dvoma sestrami Lorinou (trinásť rokov) a Edith (osem rokov) vydal na cestu na veslici po Temži v Oxforde. Ako vyplýva z básne na začiatku knihy, tri dievčatá požiadali Dodgsona o príbeh a on im najprv neochotne začal rozprávať prvú verziu príbehu. V celom texte samotnej knihy, ktorá napokon vyšla v roku 1865, sa nachádza mnoho napoly skrytých odkazov na týchto päť osôb. Toto vydanie predstavuje prvý preklad "Aliciných dobrodružstiev v krajine zázrakov" do škótčiny (ktorá bola historicky známa aj pod názvom "Inglis"). Tento jazyk je potomkom starej northumbrijčiny, staroangličtiny, ktorou sa kedysi hovorilo od Humberu po Lothians. Je úzko príbuzný so štandardnou angličtinou, ale líši sa od nej v mnohých gramatických aj slovotvorných prvkoch.

Prekladateľ použil tradičný pravopis, aký sa vyskytuje v dielach Burnsa, Scotta, Slatera a mnohých ďalších, avšak bez "apologetických apostrofov", ktoré sa v týchto dielach často vyskytujú. To je v súlade s väčšinou škótskych spisov od 18. storočia a umožňuje to pohodlné čítanie pre moderných škótsky hovoriacich ľudí, ktorí boli vychovaní týmito tradíciami.