Toto je prvý preklad "Aliciných dobrodružstiev v krajine zázrakov" do škótskeho dialektu. Škótčina bola na vrchole svojej slávy ako európsky jazyk vzdelancov v 16.
storočí, ale jej rozsah a vplyv upadol, odkedy sa angličtina stala v 17. storočí oficiálnym škótskym spisovným jazykom. Hraničná škótčina sa následne stala predovšetkým ústnym dialektom, ktorým hovorí viac ako 100 000 ľudí doma, v práci a pri zábave, ale ktorý sa pravidelne neukladá na papier na používanie vo formálnom kontexte.
Uvedomenie si ústnej povahy dialektu bolo dôležitým krokom pri rozhodovaní o spôsobe tohto prvého prekladu Alice. Border Scots sa od ostatných škótskych dialektov líši anglicizmom a nezvyčajnou plochou výslovnosťou samohlások, čím si vyslúžilo prezývku "yow an mei" dialekt.
Bola tu príležitosť odzrkadliť tento zvuk v samotnom názve "Ahlice", kde vytiahnutá a sploštená prvá slabika pôsobí ako zvukové vodítko k hlbokému tónu, ktorý toto nárečie vydáva v hovorenej podobe. Na ďalšie dosiahnutie tohto zvukového efektu bol použitý aj bežný škótsky zvyk vynechávania spoluhlások na konci slov a slabík. Najmä pri použití koncovky -ing v progresívnom particípiu sa zvuk vyrovná na autentickú hraničiarsku výšku.
Elliot Cowan Smith pred takmer sto rokmi poznamenal, že hraničiarsky dialekt "postupne upadne do zabudnutia", ak sa nechá upadnúť jeho duch. Dúfame, že publikácia "Ahlice's Adveenturs in Wunderlaant" podnieti ducha a dôveru k širšiemu zaznamenávaniu nárečia v tlači a určí jeho budúcu úlohu vo vývoji života v Hraniciach.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)