Moje spomienky

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú knihu Rabindranátha Tagoreho „Moje spomienky“ ako živú a hlbokú reflexiu jeho života, ktorá zachytáva témy detstva, hudby a literárneho vývoja. Hoci čitatelia oceňujú poetický štýl a hĺbku obsahu, objavujú sa kritické pripomienky k formátu knihy a jej prezentácii zo strany vydavateľa.

Kniha je bohatá na obrazy a prenáša čitateľov do inej doby, pričom ukazuje Tagoreho genialitu, múdrosť a humor. Čitateľov hlboko obohatí a odporúča sa tým, ktorí chcú pochopiť Tagoreho a jeho dobu. Jednoduchosť a krása Tagoreho písania slúži ako inšpirácia pre začínajúcich autorov.

Veľký formát knihy a veľkosť písma ju robia ťažkopádnou, pripomínajúcou publikácie pre batoľatá alebo starších ľudí. Niektoré výtlačky boli údajne naskenované verzie s ručne písanými poznámkami, čo prispieva k nedostatočnej hodnote za vysokú cenu. Navyše, hoci anglický preklad zachováva určitú podstatu, nemusí úplne vystihovať pôvodné pocity vyjadrené v bengálčine.

(na základe 12 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

My Reminiscences

Obsah knihy:

PREDSLOV.

Tieto Spomienky napísal a vydal autor vo svojich päťdesiatich rokoch, krátko predtým, ako sa v roku 1912 vydal na cestu do Európy a Ameriky pre svoje podlomené zdravie. Práve počas tejto cesty po prvýkrát napísal v anglickom jazyku texty určené na publikovanie.

V týchto spomienkových obrazoch, ktoré autor tak zľahka, ba až náhodne podáva, sa však odkrýva súvislá história jeho vnútorného života spolu s históriou rôznych literárnych foriem, v ktorých jeho rastúce ja nachádzalo postupné vyjadrenie, až po moment, keď jeho duša i poézia dosiahli zrelosť.

Táto ľahkosť spôsobu a dôležitosť veci tvoria kombináciu, ktorej preklad do iného jazyka je prirodzene veľmi náročný. V každom prípade to bola úloha, ktorú by sa súčasný prekladateľ, ktorý nie je pôvodným spisovateľom v anglickom jazyku, sotva odvážil prevziať, keby neexistovali iné dôvody. Prekladateľova znalosť osôb, scén a udalostí, ktoré sú tu zobrazené, však spôsobila, že ťažko odolával pokušeniu, ako aj zodpovednosti, ktorú nechcel prenechať iným, ktorí nemajú tieto výhody, a preto je pravdepodobnejšie, že sa netrafia do správneho miesta alebo vytvoria nesprávny dojem.

Prekladateľ mal navyše autorovo povolenie a radu, aby urobil voľný preklad, ktorého časť dokončil a schválil pred odchodom z Indie na svoju nedávnu cestu do Japonska a Ameriky.

Pokiaľ ide o povahu voľnosti, ktorú sme pri preklade využili, možno spomenúť, že tie náznaky, ktoré by pre zahraničného čitateľa nemuseli byť také jasné ako pre bengálskeho, boli uvedené o niečo prepracovanejšie ako v pôvodnom texte, zatiaľ čo iné, ktoré závisia od narážok úplne neznámych neindickému čitateľovi, boli v ojedinelých prípadoch radšej vynechané, než aby sa prílišným rozpracovaním kazila jednoduchosť a prirodzenosť, ktorá je hlavnou črtou originálu.

V origináli nie sú žiadne poznámky pod čiarou. Všetky poznámky pod čiarou, ktoré sú tu uvedené, pridal prekladateľ v nádeji, že môžu byť pre zahraničného čitateľa ďalšou pomôckou.