Gitanjali

Recenzie čitateľov

Gitandžali, slávne dielo Rabindranátha Tagoreho, je oceňované pre svoje hlboké duchovné témy, krásnu poéziu a schopnosť vyvolávať hlboké emócie. Mnohí čitatelia oceňujú jeho lyrickú kvalitu a odhalenia, ktoré ponúka o živote, duchovnosti a prírode. Existujú však kritické pripomienky týkajúce sa kvality niektorých vydaní, najmä problémov s veľkosťou písma a formátovaním, ktoré môžu brániť v čítaní.

Hlboko duchovná a filozofická poézia, ktorá rezonuje s čitateľmi.

Tagoreho schopnosť vyjadriť hlboké významy v niekoľkých slovách, vďaka čomu je pôsobivá.

(na základe 316 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Pred niekoľkými dňami som povedal jednému významnému bengálskemu doktorovi medicíny: "Neviem po nemecky, ale keby ma dojal preklad nemeckého básnika, išiel by som do Britského múzea a našiel by som knihy v angličtine, ktoré by mi povedali niečo o jeho živote a o dejinách jeho myslenia. Ale hoci mi tieto preklady prózy od Rabindranátha Tagoreho rozprúdili krv ako už roky nič, nebudem vedieť nič o jeho živote a o myšlienkových pohyboch, ktoré ich umožnili, ak mi to nepovie nejaký indický cestovateľ.

Zdalo sa mu prirodzené, že ma to dojalo, pretože povedal: "Čítam Rabindranatha každý deň, prečítať si jeden jeho riadok znamená zabudnúť na všetky problémy sveta. Povedal som: "Angličan žijúci v Londýne za vlády Richarda Druhého, keby mu ukázali preklady z Petrarku alebo z Danteho, nenašiel by knihy, ktoré by mu odpovedali na jeho otázky, ale pýtal by sa nejakého florentského bankára alebo lombardského kupca, ako sa pýtam ja vás. Čo ja viem, taká bohatá a jednoduchá je táto poézia, nová renesancia sa zrodila vo vašej krajine a ja sa o nej nikdy nedozviem inak ako z počutia.

Odpovedal: "Máme aj iných básnikov, ale nikto sa mu nevyrovná; nazývame túto epochu Rabindranath.

Zdá sa mi, že žiadny básnik nie je v Európe taký slávny ako on u nás. Je rovnako veľký v hudbe ako v poézii a jeho piesne sa spievajú od západnej Indie až po Barmu všade, kde sa hovorí bengálsky.

Bol slávny už v devätnástich rokoch, keď napísal svoj prvý román; a hry, keď bol len o málo starší, sa v Kalkate hrajú dodnes. Tak veľmi obdivujem úplnosť jeho života; keď bol veľmi mladý, písal veľa o prírodných predmetoch, celé dni sedával vo svojej záhrade; od svojich asi dvadsiatich piatich rokov až do svojich tridsiatich piatich, možno keď mal veľký žiaľ, písal najkrajšiu ľúbostnú poéziu v našom jazyku"; a potom s hlbokým dojatím povedal: "Slová nikdy nevyjadria, za čo som v sedemnástich rokoch vďačil jeho ľúbostnej poézii. Potom sa jeho umenie prehĺbilo, stalo sa náboženským a filozofickým; všetky inšpirácie ľudstva sú v jeho hymnách.

Je prvý medzi našimi svätcami, ktorý neodmietol žiť, ale hovoril zo samého Života, a preto mu vzdávame svoju lásku. Možno som v pamäti zmenil jeho dobre zvolené slová, ale nie jeho myšlienku. 'Pred chvíľou mal čítať bohoslužbu v jednom z našich kostolov - my z Brahma Samaj používame vaše slovo 'kostol' v angličtine - bol najväčší v Kalkate a nielenže bol preplnený, ale ulice boli kvôli ľuďom takmer nepriechodné.'