Červená a čierna

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka zaujímavé skúmanie postnapoleonského Francúzska, skúma témy spoločenského postavenia a politického zmätku. Hoci je kniha podnetná a dobre napísaná, niektorí čitatelia ju považujú za príliš dlhú, zložitú alebo zle preloženú.

⬤ Poskytuje jedinečný pohľad na život vo Francúzsku po Napoleonovi
⬤ podnecuje k zamysleniu a vyvoláva silné pocity
⬤ dobre napísané a sugestívne rozprávanie.

⬤ Malá veľkosť písma v niektorých vydaniach
⬤ niektoré verzie sú skrátené bez jasného označenia
⬤ kvalita prekladu je v niektorých vydaniach slabá, s mätúcimi vetami
⬤ môže byť príliš zložitá a zdĺhavá, čím sa stráca zaangažovanosť čitateľa.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Red and the Black

Obsah knihy:

Le Rouge et le Noir je román o inteligentnom a ambicióznom hlavnom hrdinovi Julienovi Sorelovi. Pochádza z chudobnej rodiny a nerozumie mnohým spôsobom sveta, ktorý sa vydáva dobývať. Prechováva mnoho romantických ilúzií, ale stáva sa najmä figúrkou v politických machináciách bezohľadných a vplyvných ľudí okolo neho. Hrdinove dobrodružstvá satirizujú francúzsku spoločnosť začiatku 19. storočia, obviňujú aristokraciu a katolícky klérus z pokrytectva a materializmu a predpovedajú radikálne zmeny, ktoré ich čoskoro zosadia z vedúcej úlohy vo francúzskej spoločnosti.

Epigraf prvého dielu „La vérité, l'âpre vérité“ („Pravda, krutá pravda“) sa pripisuje Dantonovi, ale podobne ako väčšina epigrafov kapitol je v skutočnosti vymyslený. V prvej kapitole každého zväzku sa opakuje názov Le Rouge et le Noir a podtitul Chronique de 1830. Názov odkazuje na kontrastné uniformy armády a cirkvi. Na začiatku príbehu Julien Sorel realisticky poznamenáva, že za Bourbonskej reštaurácie nie je možné, aby sa človek z jeho plebejskej spoločenskej vrstvy vyznamenal v armáde (ako to mohol urobiť za Napoleona), a preto iba cirkevná kariéra ponúka spoločenský postup a slávu.

V kompletných vydaniach sa prvá kniha („Livre premier“, končiaca za XXX. kapitolou) končí citátom „To the Happy Few“ z knihy The Vicar of Wakefield od Olivera Goldsmitha, ktorej časti sa Stendhal naučil naspamäť počas výučby angličtiny. Vo Farárovi „tých pár šťastlivcov“ číta titulná postava nejasný a pedantný traktát o monogamii - sama.

Názov poukazuje na napätie medzi klerikálnymi (čiernymi) a svetskými (červenými) záujmami hlavného hrdinu. Mohol by však odkazovať aj na vtedy populárnu kartovú hru „rouge et noir“, pričom kartová hra je naratívnym leitmotívom románu, v ktorom náhoda a šťastie rozhodujú o osude hlavnej postavy.