Tri poviedky

Recenzie čitateľov

V recenziách Flaubertových Troch poviedok sa objavujú rôzne názory na ich príbehy, postavy a témy. Väčšina recenzentov oceňuje Flaubertov štýl písania a hĺbku charakterizácie postáv, najmä v „Jednoduchom srdci“. Objavujú sa však aj kritické pripomienky týkajúce sa celkového pôsobenia a miery angažovanosti poviedok v porovnaní s jeho slávnejším dielom „Madame Bovary“.

⬤ Výnimočný štýl písania a umelecké spracovanie.
⬤ Presvedčivé a hlboké vykreslenie postáv, najmä v „Jednoduchom srdci“.
⬤ Príbehy sa zaoberajú bohatými témami súvisiacimi s kresťanstvom, osudom a osobnou obetou.
⬤ „Jednoduché srdce“ sa často označuje za majstrovské dielo a emocionálne rezonuje s čitateľmi.
⬤ Rozmanité štýly rozprávania v troch poviedkach, ktoré ukazujú Flaubertovu všestrannosť.

⬤ Niektorí recenzenti považovali príbehy za pútavé, ale v konečnom dôsledku im chýbal obsah alebo vzrušenie.
⬤ „Tri poviedky“ nemajú taký hlboký vplyv alebo emocionálny dopad ako „Madame Bovary“.
⬤ Druhá a tretia poviedka môžu niektorým čitateľom pripadať nudné alebo sa s nimi ťažko spájať.
⬤ Pre niekoľkých čitateľov bolo náročné vžiť sa do príbehov alebo mali pocit, že nestojí za to ich vlastniť.

(na základe 24 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Three Tales

Obsah knihy:

„Jednoduché srdce“ alebo Un Coeur simple vo francúzštine je príbeh o slúžke Felicit. Po tom, čo sa jej jediná láska Thodore údajne vydá za zámožnú ženu, aby sa vyhla odvodu, Felicit opustí farmu, na ktorej pracuje, a vydá sa do Pont-l'vque, kde sa zamestná ako slúžka v dome jednej vdovy. Je veľmi lojálna a bez problémov sa venuje dvom deťom svojej panej, pani Aubainovej. Úplne sa venuje ostatným; hoci ju mnohí využívajú, jej sa to nedotýka.

Nemá manžela, deti ani majetok a je odkázaná na svoju pani, ktorá ju vydržiava; je nevzdelaná; jej smrť si prakticky nikto nevšimol. Napriek tomu, že jej život je zdanlivo bezvýznamný, má v sebe silu milovať, čo robí, aj keď to nedostáva na oplátku. Nosí v sebe aj túžbu, majestátnu kvázi náboženskú citlivosť, ktorá nachádza svoju apoteózu v zbožštení jej domáceho papagája, ktorý sa vznáša nad jej smrteľnou posteľou a maskuje sa ako Duch Svätý. Žije jednoduchý, neprebádaný život.

Flaubertovou výzvou bolo vytvoriť hlavného hrdinu ako niekoho, kto sa veľmi líši od satirických postáv, ktoré sa objavovali v jeho predchádzajúcich románoch, ako napríklad Madame Bovary. (wikipedia.org)