Tri poviedky

Recenzie čitateľov

V recenziách Flaubertových „Troch poviedok“ sa prevažne vyzdvihuje ich literárne majstrovstvo, pričom „Jednoduché srdce“ sa teší osobitnému uznaniu za svoju emocionálnu hĺbku a majstrovské rozprávanie. Názory na pôžitok a účinok ostatných poviedok sa však líšia, niektorí čitatelia ich považujú za nudné alebo menej pútavé v porovnaní s Flaubertovými slávnejšími dielami, ako je napríklad „Madame Bovary“. Zbierka je chválená za skúmanie duchovných tém a hĺbku postáv, niektorí recenzenti však majú pocit, že jej chýba strhujúci charakter, ktorý charakterizuje Flaubertove najlepšie diela.

⬤ Vynikajúce remeselné spracovanie a literárne majstrovstvo.
⬤ „Jednoduché srdce“ je oslavované ako hlboká poviedka s emocionálnou hĺbkou.
⬤ Účinne spracúva duchovné a historické témy.
⬤ Rozmanité rozprávačské štýly zastúpené v troch poviedkach.
⬤ Niektorí čitatelia oceňujú nejednoznačnosť a hĺbku postáv.

⬤ Ostatné dva príbehy môžu pôsobiť nudne alebo bez obsahu, s menším vplyvom, než sa očakávalo.
⬤ Niektorí čitatelia považujú poviedky za nevyrovnané a menej presvedčivé v porovnaní s inými Flaubertovými významnými dielami.
⬤ Niekoľko recenzentov sa snažilo vytvoriť si vzťah k postavám alebo považovať príbehy za pútavé.
⬤ Ťažkosti s prístupom k témam pre čitateľov neznalých historického kontextu.

(na základe 24 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Three Tales

Obsah knihy:

„Jednoduché srdce“ alebo Un coeur simple vo francúzštine je príbeh o slúžke Felicit. Po tom, čo sa jej jediná láska Thodore údajne vydá za zámožnú ženu, aby sa vyhla odvodu, Felicit opustí farmu, na ktorej pracuje, a vydá sa do Pont-l'vque, kde sa zamestná ako slúžka v dome jednej vdovy. Je veľmi lojálna a bez problémov sa venuje dvom deťom svojej panej, pani Aubainovej. Úplne sa venuje ostatným; hoci ju mnohí využívajú, jej sa to nedotýka.

Nemá manžela, deti ani majetok a je odkázaná na svoju pani, ktorá ju vydržiava; je nevzdelaná; jej smrť si prakticky nikto nevšimol. Napriek tomu, že jej život je zdanlivo bezvýznamný, má v sebe silu milovať, čo aj robí, aj keď to nedostáva na oplátku. Nosí v sebe aj túžbu, majestátnu kvázi náboženskú citlivosť, ktorá nachádza svoju apoteózu v zbožštení jej domáceho papagája, ktorý sa vznáša nad jej smrteľnou posteľou a maskuje sa ako Duch Svätý. Žije jednoduchý, neprebádaný život.

Flaubertovou výzvou bolo vytvoriť hlavného hrdinu ako niekoho, kto sa veľmi líši od satirických postáv, ktoré sa objavovali v jeho predchádzajúcich románoch, ako napríklad Madame Bovary. (wikipedia.org)