Meditácie budhistického skeptika: Manifest pre vedy o mysli a kontemplatívnu prax

Recenzie čitateľov

Dr. B. Alan Wallace sa v knihe „Meditácie budhistického skeptika“ zaoberá priesečníkom budhizmu a vedy a podporuje skeptické skúmanie oboch oblastí. Recenzie vyzdvihujú jeho jasné vysvetlenie budhistickej filozofie a uplatnenie „radikálneho empirizmu“ na spochybnenie materialistických názorov. Kritici však tvrdia, že jeho skepticizmus je uplatňovaný selektívne, uprednostňuje budhistické učenie pred vedeckým materializmom, čo vedie k vnímaniu zaujatosti a nedostatku dôsledného zapojenia do súčasných vedeckých teórií.

⬤ Jasné vysvetlenie budhistickej filozofie a jej významu pre moderné myslenie.
⬤ Ponúka jedinečný pohľad na „radikálny empirizmus“, ktorý kontrastuje s tradičným materializmom.
⬤ Hlboko sa zaoberá tibetským budhizmom a poskytuje pohľad na meditačné praktiky.
⬤ Mnohí recenzenti ju považujú za podnetnú a dobre napísanú.
⬤ Oslovuje široké publikum, neobmedzuje sa len na budhistov, a podporuje otvorenosť mysle.

⬤ Autorova skepsa má tendenciu uprednostňovať budhistické názory a zároveň kritizovať vedecký materializmus, čo vedie k vnímaniu zaujatosti.
⬤ Kniha je hutná a pre lepšie pochopenie môže vyžadovať predchádzajúce znalosti budhizmu.
⬤ Kritici poukazujú na nedostatok dôslednej práce so súčasnými vedeckými teóriami a koncepciami.
⬤ Podľa niektorých recenzentov argumenty pripomínajú skôr apologetiku než objektívnu vedu.
⬤ Prístup knihy môžu niektorí čitatelia považovať za protivedecký.

(na základe 14 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Meditations of a Buddhist Skeptic: A Manifesto for the Mind Sciences and Contemplative Practice

Obsah knihy:

Radikálny prístup k štúdiu mysle.

Renomovaný budhistický filozof B. Alan Wallace znovu potvrdzuje silu šamathy a vipashyany, tradičných budhistických meditácií, na objasnenie úlohy mysle v prirodzenom svete. Wallace nastoľuje hlboké otázky o ľudskej prirodzenosti, slobodnej vôli a skúsenosti verzus dogma a spochybňuje tvrdenie, že vedomie nie je ničím iným ako emergentnou vlastnosťou mozgu, ktorá má len malý vzťah k univerzálnym udalostiam. Naopak, tvrdí, že pozorovateľ je nevyhnutný na meranie kvantových systémov a že mentálne javy (nech už sú chápané akokoľvek) ovplyvňujú funkciu mozgu a správanie.

Wallace sa púšťa do dvojdielnej misie: obnoviť ľudskú prirodzenosť a prekonať ju. Na začiatku vysvetľuje hodnotu skepticizmu v budhizme a vede a ťažkosti pri spájaní ich skúsenostných metód skúmania. Wallace však zároveň dokazuje, že budhistické názory na ľudskú prirodzenosť a možnosť slobodnej vôle nás oslobodzujú od metafyzických obmedzení vedeckého materializmu. Potom skúma radikálny empirizmus inšpirovaný Williamom Jamesom a aplikuje ho na štyri školy indickej budhistickej filozofie a školu Veľkej dokonalosti tibetského budhizmu.

Keďže budhizmus začína tvrdením, že nevedomosť je koreňom všetkého utrpenia a že cesta k slobode vedie cez poznanie, budhistickú prax možno vnímať ako postup od agnosticizmu (nevedomosti) ku gnosticizmu (poznaniu), ktorý sa získava udržiavaním výnimočného duševného zdravia, všímavosti a introspekcie. Wallace tieto témy podrobne rozoberá, pričom identifikuje podobnosti a rozdiely medzi vedeckým a budhistickým chápaním, a v závere vysvetľuje šamathu a vipašjanu a ich potenciál na uvedomenie si plnej povahy, pôvodu a potenciálu vedomia.