Zákon lásky a zákon násilia

Recenzie čitateľov

Recenzie chvália Tolstého knihu za silnú obhajobu nenásilia, lásky a kritiku štátom podporovaného násilia. Čitatelia oceňujú jej význam pre kresťanské učenie i spoločenské problémy. Kniha však bola kritizovaná za prílišné zjednodušovanie ľudskej povahy a za to, že je dlhšia, než je vzhľadom na jej obsah potrebné. Obavy vyvoláva aj jazyková prístupnosť, keďže niektoré verzie sú len v ruštine.

⬤ Silná obhajoba nenásilia a lásky
⬤ podnetná pre náboženských aj nenáboženských čitateľov
⬤ relevantná pre súčasné problémy
⬤ ľahšie čitateľná ako niektoré iné Tolstého diela
⬤ veľmi odporúčaná a pre mnohých čitateľov transformujúca.

⬤ Príliš zjednodušuje ľudskú prirodzenosť a predpokladá vnútornú dobrotu
⬤ niektorí ho považujú za rozvláčne
⬤ niektoré vydania sú k dispozícii len v ruštine, čo ho robí neprístupným pre osoby nehovoriace po rusky
⬤ niektorí recenzenti ho považujú za chybný, pokiaľ ide o názory na vládu a ľudskú morálku.

(na základe 17 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Law of Love and the Law of Violence

Obsah knihy:

Popis produktu Tolstoj napísal Zákon lásky a zákon násilia len preto, že Tolstoj, ktorý sa nachádzal na pokraji hrobu, nemohol mlčať, lebo poznal jediný prostriedok záchrany kresťanského ľudstva od fyzického utrpenia, ako aj od morálnej skazenosti, v ktorej sa utápalo. Príčinou nešťastnej situácie kresťanského ľudstva je nedostatok nadradenej koncepcie života a s ňou korešpondujúceho pravidla správania, pravidla, ktoré by bolo spoločné všetkým ľuďom vyznávajúcim kresťanstvo.

Je zaujímavé, čo si Tolstoj myslel o stave sveta tesne pred Veľkou vojnou. Napriek svojmu zdanlivému pesimizmu bol v súvislosti s budúcim stavom ľudstva rovnako plný nádeje ako pán H. G.

Wells.

Vo svojom rozsiahlom odsúdení zákonodarcov, sudcov a najrôznejších autorít však zašiel ďaleko za anglického spisovateľa, ktorý hovorí: „Náš štát nemohol vyrásť inak. Museli sme mať týchto všeobecných obchodníkov s ľudskými vzťahmi, politikov a právnikov, ako nevyhnutný stupeň politického a spoločenského vývoja.

Tak ako sme museli mať vojakov a policajtov, aby sme ľudí zachránili pred vzájomným násilím.“ O autorovi Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910) bol ruský spisovateľ, majster realistickej fikcie a jeden z najväčších svetových prozaikov. Tolstoj je známy najmä vďaka svojim dvom najdlhším dielam Vojna a mier a Anna Karenina, ktoré sa všeobecne považujú za jedny z najlepších románov, aké boli kedy napísané. Najmä Vojna a mier akoby definovala túto formu pre mnohých čitateľov a kritikov.

Spomedzi Tolstého kratších diel sa Smrť Ivana Iľjiča zvyčajne zaraďuje medzi najlepšie príklady novely. Najmä v posledných troch desaťročiach svojej tvorby získal Tolstoj svetovú slávu aj ako morálny a náboženský učiteľ. Jeho učenie o neodporovaní zlu malo významný vplyv na Gándhího.

Hoci Tolstého náboženské myšlienky už nevzbudzujú takú úctu ako kedysi, záujem o jeho život a osobnosť sa v priebehu rokov, ak vôbec, zvýšil. Väčšina čitateľov bude súhlasiť s hodnotením britského básnika a kritika 19.

storočia Matthewa Arnolda, že Tolstého román nie je umelecké dielo, ale kus života; ruský spisovateľ 20. storočia Isaak Babel poznamenal, že keby svet mohol písať sám, písal by ako Tolstoj. Niektorí považovali Tolstého za stelesnenie prirodzenosti a čistej vitality, iní za stelesnenie svedomia sveta, ale takmer pre všetkých, ktorí ho poznali alebo čítali jeho diela, bol nielen jedným z najväčších spisovateľov, ktorí kedy žili, ale aj živým symbolom hľadania zmyslu života.