Vyznanie: Lev Nikolajevič Tolstoj

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 10 hlasoch.

Pôvodný názov:

A Confession: Leo Tolstoy

Obsah knihy:

Kniha je krátkym autobiografickým príbehom o autorovom boji s existenciálnou krízou v strednom veku. Opisuje jeho hľadanie odpovede na hlavnú filozofickú otázku: "Ak Boh neexistuje, keďže smrť je nevyhnutná, aký je zmysel života?" Bez odpovede na ňu sa pre neho život stal "nemožným".

Príbeh sa začína východnou bájkou o drakovi v studni. Muža zaženie zviera do studne, na dne ktorej je drak. Muž sa drží konára, ktorý ohlodávajú dve myši (jedna čierna, druhá biela, predstavujúce noc a deň a neúprosný beh času). Muž dokáže zlízať dve kvapky medu (predstavujú Tolstého lásku k rodine a k písaniu), ale keďže smrť je neodvratná, med mu už nie je sladký.

Tolstoj ďalej opisuje štyri možné postoje k tejto dileme. Prvým je ignorancia. Ak si človek neuvedomuje, že sa blíži smrť, život sa stáva znesiteľným. Problémom pre neho osobne je, že on sám nie je nevedomý. Keď si uvedomí realitu smrti, niet cesty späť.

Druhou možnosťou je to, čo Tolstoj označuje ako epikureizmus. Človek si plne uvedomuje, že život je pominuteľný, a tak si môže užívať čas, ktorý má. Tolstého problém je v podstate morálny. Tvrdí, že epikureizmus môže dobre fungovať pre menšinu ľudí, ktorí si môžu dovoliť žiť "dobrý život", ale človek by musel byť morálne prázdny, aby dokázal ignorovať skutočnosť, že drvivá väčšina ľudí nemá prístup k bohatstvu potrebnému na takýto život.

Tolstoj ďalej uvádza, že intelektuálne najúprimnejšou reakciou na situáciu by bola samovražda. Tvárou v tvár nevyhnutnosti smrti a za predpokladu, že Boh neexistuje, prečo čakať? Načo sa tváriť, že toto slzavé údolie má nejaký význam, keď sa dá jednoducho skoncovať so životom? Sám za seba však Tolstoj priznáva, že je príliš zbabelý na to, aby dotiahol do konca najlogickejšiu odpoveď.

Napokon Tolstoj hovorí, že štvrtá, ktorú si vyberá, je tá, že sa jednoducho drží, žije napriek absurdite, pretože nie je ochotný ani schopný urobiť nič iné. Zdá sa teda, že je to úplne beznádejné - aspoň bez Boha.

Preto sa Tolstoj venuje otázke existencie Boha. Po zúfalých pokusoch nájsť odpoveď v klasických filozofických argumentoch o existencii Boha (napr. v kozmologickom argumente, ktorý zdôvodňuje, že Boh musí existovať na základe potreby pripísať vesmíru prvotnú príčinu) sa Tolstoj obracia k mystickejšiemu, intuitívnemu potvrdeniu Božej prítomnosti. Tvrdí, že hneď ako povedal "Boh je život", život bol opäť naplnený zmyslom. Táto viera by sa dala interpretovať ako kierkegaardovský skok alebo neúprimný kompromis, ale zdá sa, že Tolstoj v skutočnosti opisuje východnejší prístup k tomu, čo je Boh. Stotožnenie Boha so životom naznačuje monistickejšiu (alebo panenteistickú) metafyziku, ktorá je charakteristická pre východné náboženstvá, a to je dôvod, prečo racionálne argumenty nakoniec nedokážu preukázať Božiu existenciu: nesprávnym stotožnením Boha sa filozofické argumenty míňajú účinku. To naznačuje aj pôvodný názov Tolstého diela a jeho osobné "obrátenie" naznačuje epilóg, v ktorom opisuje sen, ktorý sa mu prisnil nejaký čas po dokončení textu a ktorý potvrdzuje, že prešiel radikálnou osobnou a duchovnou premenou.