Satyr: alebo Sila slov

Pôvodný názov:

Satyr: or The Power of Words

Obsah knihy:

Satyr je Huidobrov posledný román, ktorý vyšiel v Santiagu v roku 1939, v čase, keď v jeho rodnej krajine vychádzalo len málo jeho diel.

Hoci sa táto situácia napravila o dva roky neskôr vydaním dvoch veľkých básnických zbierok, táto zbierka je jeho posledným prozaickým dielom, ktoré odvtedy väčšinou uniká pozornosti. Bližšie skúmanie textu však ukazuje, že obsahuje množstvo autorových literárnych, sociálnych, politických a filozofických záujmov, pričom sa v knihe opakovane objavujú mnohé témy z jeho básní, esejí a manifestov, ktorých protagonistu Bernarda Saguena možno na jednej strane považovať za neúspešného umelca.

Tento rádoby spisovateľ je ten, ktorý ide do záhuby a ktorého duševný kolaps - zdá sa, že trpí paranoidnou schizofréniou - a morálny rozpad sa zdajú byť paralelné s druhom rozpadu, ktorý vidno v niektorých autorových neskorších básňach. Kniha bola napísaná v čase, keď si Huidobro nebol istý svojou literárnou pozíciou v Čile, a do veľkej miery sa zaoberá myšlienkou básnickej tvorby, pričom si robí starosti aj s pojmom reality, s tým, či sú umelecké výtvory súčasťou samotnej reality a či je súčasťou reality aj samotný umelec. V priebehu románu sa Saguen čoraz viac odpútava od tejto reality, keď sa nervovo zrúti, aby sa jeho návrat k istej miere zdravého rozumu a vyrovnanosti zhodoval s hrôzou a potom s úplným duševným zrútením.

Čitateľ s ním spočiatku sympatizuje, ale o udalostiach, ktoré sa odohrávajú, máme len jeho slovo; jeho nespoľahlivosť ako rozprávača je čoraz zjavnejšia a indície sa začínajú hromadiť. Boli sme ako čitatelia oklamaní obludným a amorálnym egoistom, alebo sme skutočne pozorovali totálne psychické zrútenie, ktoré sa dialo? Na konci nie je okrem hrôzy jasné nič.