Manifestos

Obsah knihy:

V roku 1925 Huidobro vydal túto zbierku manifestov, aby si upevnil svoju pozíciu v avantgarde tvárou v tvár vzmáhajúcemu sa novému surrealistickému hnutiu, a tiež ako reakciu na útoky najmä jedného španielskeho kritika, člena ultraistického hnutia, ktorý akoby chcel vytvoriť španielsku avantgardu ako nezávislú silu, zbavenú vplyvu tohto hlučného, sebavedomého Čilana. Kniha vyšla v tom istom roku, keď vydal svoje dve posledné básnické zbierky vo francúzštine, z ktorých jedna vykazovala dadaistické vplyvy a druhá surrealistické vplyvy.

Rok 1925 je teda pre Huidobra prelomovým rokom, v ktorom experimentoval s novými prístupmi a zároveň sa snažil upevniť si svoju významnú pozíciu v čase, keď sa umelecké prúdy začali obracať. O šesť rokov neskôr, po istom čase strávenom v Čile a po pobytoch v Madride, Paríži a New Yorku (kde sa pokúšal dostať do sveta filmu, čo sa mu nepodarilo kvôli nástupu hovoreného filmu v čase, keď sa venoval tvorbe scenárov pre nemé filmy), Huidobro vytvoril svoje dve majstrovské diela: Altazor, napísané - ako tvrdí autor - v rokoch 1919 až 1930, a Temblor de cielo (Nebeské zemetrasenie), napísané v roku 1928. Ostatné básne napísané v tomto období, t.

j. od polovice 20.

do polovice 30. rokov 20.

storočia, boli zhromaždené len v dvoch zväzkoch vydaných v roku 1941, ale ešte viac posilňujú dojem z publikácií z roku 1931, že Huidobro v skutočnosti dosiahol svoju zrelosť po parížskej praxi. Manifesty treba čítať s určitou vážnosťou, ale možno aj s jazykom bezpečne vloženým do tváre, najmä keď sa v tom istom zväzku stretávame s otvorene surrealistickými textami, ktoré obsahujú útoky na platnosť tohto hnutia.