Moje náboženstvo

Recenzie čitateľov

V recenziách na Tolstého knihu Moje náboženstvo sa objavujú hlboké postrehy o spiritualite a kresťanstve, ako aj kritika kvality samotnej knihy. Čitatelia často považujú Tolstého argumenty za logické a relevantné, najmä pre tých, ktorí zápasia so svojou vierou. Niektorí však vyjadrujú sklamanie zo stavu knihy pri jej doručení.

⬤ Poskytuje hlboký pohľad na kresťanstvo a osobný výklad Nového zákona.
⬤ Pútavá a podnetná; čitatelia ju ťažko odkladali.
⬤ Logické a jasné argumenty, ktoré sú v súlade s osobným presvedčením.
⬤ Relevantné pre súčasné problémy a myslenie, ovplyvňujúce osobnosti ako Gándhí.
⬤ Ponúka nový pohľad na vieru, ktorý osloví veriacich aj neveriacich čitateľov.

⬤ Niektorí čitatelia považujú niektoré časti za príliš podrobné a náročné na prečítanie.
⬤ Fyzická kvalita knihy bola kritizovaná; boli zaznamenané problémy s ošúchanými stranami a znečistením.
⬤ Niekoľko čitateľov malo pocit, že Tolstého teologickému prístupu chýba formálna príprava, čo vedie k spletitým argumentom.

(na základe 19 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

My Religion

Obsah knihy:

Lev Nikolajevič Tolstoj, celým menom Tolstoj, rusky Lev Nikolajevič, Graf (gróf) Tolstoj, (narodený 28. augusta 9. septembra Nový štýl), 1828, Jasná Poľana, Tulská gubernia, Ruské impérium - zomrel 7. novembra 20), 1910, Astapovo, Riazanská gubernia), ruský spisovateľ, majster realistickej fikcie a jeden z najväčších svetových prozaikov.

Tolstoj je známy najmä vďaka svojim dvom najdlhším dielam Vojna a mier (1865 - 69) a Anna Karenina (1875 - 77), ktoré sa všeobecne považujú za jedny z najlepších románov, aké boli kedy napísané. Najmä Vojna a mier sa zdá byť pre mnohých čitateľov a kritikov prakticky definíciou tejto formy. Spomedzi Tolstého kratších diel sa Smrť Ivana Iľjiča (1886) zvyčajne zaraďuje medzi najlepšie príklady novely. Najmä v posledných troch desaťročiach svojej tvorby získal Tolstoj svetovú slávu aj ako morálny a náboženský učiteľ. Jeho učenie o neodporovaní zlu malo významný vplyv na Gándhího. Hoci Tolstého náboženské myšlienky už nevzbudzujú taký rešpekt ako kedysi, záujem o jeho život a osobnosť sa v priebehu rokov ešte zvýšil.

Väčšina čitateľov bude súhlasiť s hodnotením britského básnika a kritika 19. storočia Matthewa Arnolda, že Tolstého román nie je umelecké dielo, ale kus života; ruský spisovateľ Isaak Babel poznamenal, že keby svet mohol písať sám, písal by ako Tolstoj. Kritici rôznych škôl sa zhodli na tom, že Tolstého diela sa akosi vymykajú akejkoľvek umelosti. Väčšina z nich vyzdvihovala jeho schopnosť pozorovať najmenšie zmeny vedomia a zaznamenávať najmenšie pohyby tela. To, čo by iný prozaik opísal ako jediný akt vedomia, Tolstoj presvedčivo rozkladá na sériu nekonečne malých krokov. Podľa anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej, ktorá považovala za samozrejmé, že Tolstoj je "najväčší zo všetkých románopiscov", tieto pozorovacie schopnosti vyvolávajú v čitateľoch akýsi strach, pretože "chcú uniknúť pred pohľadom, ktorý na nás Tolstoj upiera". Tí, ktorí navštevovali Tolstého ako starca, tiež uvádzali pocity veľkého nepohodlia, keď sa zdalo, že rozumie ich nevysloveným myšlienkam. Bolo bežné opisovať ho ako božského vo svojich schopnostiach a titanského v jeho snahe uniknúť obmedzeniam ľudského údelu. Niektorí vnímali Tolstého ako stelesnenie prirodzenosti a čistej vitality, iní ho považovali za stelesnenie svedomia sveta, ale takmer pre všetkých, ktorí ho poznali alebo čítali jeho diela, bol nielen jedným z najväčších spisovateľov, ktorí kedy žili, ale aj živým symbolom hľadania zmyslu života. (britannica.com)