Hora zázrakov: Keltský príbeh o mágii, prerozprávaný z knihy Mabinogion

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje zbierku prerozprávaných starovekých keltských príbehov, zameraných najmä na príbehy Rhiannon a Pwylla. Čitatelia oceňujú knihu pre jej pútavé rozprávanie, prístupnosť pre mladšie publikum a informatívne súvislosti o keltskej mytológii. Niektorí recenzenti však vyjadrujú nespokojnosť so stručnosťou príbehov a nedostatkom ilustrácií, čo naznačuje, že tieto príbehy sú možno vhodnejšie pre deti ako pre dospelých, ktorí hľadajú hlbšie morálne ponaučenia.

⬤ Pútavé a vzrušujúce prerozprávanie starovekých keltských príbehov
⬤ vhodné pre dospelých aj deti
⬤ informatívne pozadie keltskej mytológie
⬤ ľahko sa číta
⬤ zachytáva podstatu originálov a zároveň modernizuje jazyk
⬤ podnecuje záujem o folklór a históriu.

⬤ Príbehy sú krátke, niektorí recenzenti si želali, aby boli dlhšie
⬤ niektorí ich považujú za málo morálne hodnotné
⬤ neobsahujú žiadne ilustrácie, čo niektorých kupujúcich sklamalo
⬤ vnímajú ich ako príliš zjednodušené pre dospelých čitateľov.

(na základe 47 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Mountain of Marvels: A Celtic Tale of Magic, Retold from The Mabinogion

Obsah knihy:

Pred tisíckami rokov v keltských kráľovstvách Walesu usporadúvali veľkí panovníci veľké hostiny pre svojich bojovníkov a dvoranov. V drevených sálach sa celé dni podávali hromady mäsa a chleba, ktoré sa zapíjali litrami piva a medoviny. A medzi jedlami, keď boli bruchá plné a nálada povznesená, vstal rozprávač a rozprával príbehy o dávnych časoch.

Rozprával o pánoch, odvážnych a štedrých. Rozprával o dámach, veľkolepých a slávnych. Rozprával o priateľoch, statočných a verných. Ale zo všetkých, o ktorých rozprával, nebol žiadny priateľ spoľahlivejší ako Manawydan, syn Llyra. Žiadna dáma nebola obdivuhodnejšia ako Rhiannon. A žiadny pán nebol čestnejší ako Pwyll, kráľ Dyfedu.

Sály sú už dávno preč - niektoré príbehy však boli zapísané a zhromaždené v knihe, ktorú dnes nazývame Mabinogion. A tak príbehy žijú ďalej....

Pre deti od 10 rokov. Nie je ilustrované.

////////////////////////////////////////////////.

Aaron Shepard je oceneným autorom kníh "The Baker's Dozen", "The Sea King's Daughter", "Lady White Snake" a mnohých ďalších detských kníh. Jeho príbehy sa často objavujú v časopise Cricket a jeho webová stránka je medzinárodne známa ako hlavný zdroj ľudových rozprávok, rozprávania príbehov a čitateľského divadla. Aaron sa kedysi ako profesionálny rozprávač špecializoval na živé prerozprávanie ľudových rozprávok a inej tradičnej literatúry, za ktoré získal ocenenia od Americkej asociácie knižníc, Newyorskej verejnej knižnice, Bank Street College of Education, Národnej rady pre sociálne štúdie a Americkej folklórnej spoločnosti.

Výtvarníčka obálok Suzanne Hankinsová často ilustrovala časopisy Cvrček, Pavúk a iné populárne detské časopisy.

/////////////////////////////////////////////////.

"Vrelo odporúčame.... Krátka, ale vzrušujúca a exotická rozprávka o hrdinoch, ktorí sa vo fantastickom svete snažia presadiť a ochrániť tých, ktorí sú im najdrahší." -- Children's Bookwatch (Midwest Library Review), január 2007.

"Napísaná lyrickým hlasom, v ktorom sa ozývajú duchovia rozprávačov z minulosti.... Skvelé pre knihovníka alebo učiteľa na čítanie v triede." -- Sheila Ruthová, Wands and Worlds, január 2007.

"Jasný, jednoduchý a krásny príbeh. Tí, ktorí poznajú predlohu, uznajú, aké majstrovské dielo Shepard vytvoril z notoricky náročného materiálu.... Najlepšie zo všetkého je, že jazyk si zachoval plné bohatstvo základnej keltskej hudby." -- Louise Owen, Celtic Cafe.

////////////////////////////////////////////////.

UKÁŽKA: "VYDANIE ALBUMU CARPENTARD JE VEĽMI ZAUJÍMAVÉ.

Na druhý deň po poludňajšom jedle Pwyll povedal Manawydanovi: "Prejdime sa opäť po vrchu. Tentoraz však so sebou vezmeme aj môjho koňa.".

A tak opäť vystúpili na vrch. A nesedeli dlho, keď uvideli tú istú dámu v tých istých šatách a závoji, na tom istom koni, na tej istej ceste, ktorá prichádzala tým istým pomalým, rovnomerným tempom.

Pwyll rýchlo nasadol na koňa, ale keď dorazil k úpätiu vrchu, ona už prechádzala okolo miesta. Potom nechal svojho koňa šantiť za ňou v domnení, že ju ľahko predbehne. Keď sa mu to nepodarilo, dal koňovi uzdu. Začal klusať, no napriek tomu ešte viac zaostal. Potom ho popohnal do cvalu - no pri najväčšej rýchlosti stratil viac pôdy ako kedykoľvek predtým. A dáma stále nejazdila rýchlejšie ako chôdzou.

Napokon jeho kôň začal zlyhávať a on zavolal: "Pani, v mene muža, ktorý je vám najdrahší, prosím, zastavte.".

"Budem," povedala. "A kvôli tvojmu koňovi si o to mohla požiadať skôr."