Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 7 hlasoch.
From an Other to the Other, Book XVI
Sollers raz napísal, že Claudel je pre neho predovšetkým človek, ktorý napísal: "Raj je okolo nás práve v tejto chvíli, všetky jeho lesy sú pozorné ako veľký orchester, ktorý neviditeľne zbožňuje a prosí. Celý vynález vesmíru so svojimi tónmi závratne padá jeden za druhým do priepasti, kde sú napísané zázraky našich rozmerov.".
No a Lacan je podľa mňa ten, kto v tomto seminári hovorí: "Peklo všetci poznáme, je to každodenný život.".
Je to to isté? Nie, myslím, že nie. Tu nie je žiadna adorácia, žiadny neviditeľný orchester, žiadna závratnosť ani zázraky. Začnime od konca: Lacan sa "evakuoval" z rue d'Ulm spolu so svojimi poslucháčmi, nie bez odporu a rozruchu. Táto epizóda bola vo všetkých novinách. Čím si zaslúžil takýto osud? Hovoril nielen k psychoanalytikom, ale aj k mladým ľuďom, ktorí boli ešte stále rozhorčení udalosťami z mája 1968, ktorí ho napriek tomu akceptovali ako majstra diskurzu a zároveň snívali o rozvrátení univerzitného systému. Čo im povedal? Že "revolúcia" znamená návrat na to isté miesto. Že poznanie teraz vnucuje svoj zákon moci a stalo sa nekontrolovateľným. Že myslenie je cenzúrou ako takou. Hovoril im o Marxovi, ale aj o Pascalovej stávke - ktorá sa v jeho rukách stala novou verziou dialektiky pána a otroka -, nehovoriac o základoch teórie množín. Prešiel k diskusii o perverzii a modeloch hystérie a posadnutosti. To všetko je prepojené, iskrivé a pútavé.
Medzi riadkami pokračuje dialóg medzi Lacanom a ním samým o téme jouissance a vzťahu medzi jouissance a rečou a jazykom.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)