...alebo horšie: Seminár Jacquesa Lacana, kniha XIX

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

...or Worse: The Seminar of Jacques Lacan, Book XIX

Obsah knihy:

„Náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika. Nemožná konfrontácia medzi veľrybou a ľadovým medveďom. Jeden vymyslel Lautréamont, druhý vypointoval Freud. Obe sú nezabudnuteľné. Prečo? Určite v nás niečo šteklí. Lacan hovorí, čo to je. Ide o muža a ženu.

Medzi mužom a ženou nie je ani súlad, ani harmónia. Neexistuje program, nič nie je vopred určené: každý krok je výstrel do tmy, čo sa v modálnej logike nazýva kontingencia. Neexistuje z toho žiadne východisko. Prečo je to také neúprosné, teda také nevyhnutné? Naozaj treba počítať s tým, že to vyplýva z nemožnosti. Odtiaľ pochádza veta: „Neexistuje žiadny sexuálny vzťah. Táto formula sa stala slávnou.

Na mieste toho, čo takto prebíja dieru v realite, je množstvo lákavých a očarujúcich obrazov a existujú diskurzy, ktoré predpisujú, aký tento vzťah musí byť. Tieto diskurzy sú len zdanlivosťou, ktorej umelosť psychoanalýza všetkým ozrejmila. V dvadsiatom prvom storočí je to nesporné. Kto ešte verí, že manželstvo má prirodzený základ? Keďže je to fakt kultúry, človek sa venuje vymýšľaniu. Človek skladá rôzne konštrukcie z toho, čo sa dá. Môže to byť lepšie... alebo horšie.

„Existuje Jednota. V jadre tohto seminára tento aforizmus, ktorý doteraz zostával nepovšimnutý, dopĺňa „nie je“ sexuálneho vzťahu a uvádza, čo je. Treba ho počuť ako Jedno-všetko-jediné. Sám v jouissance (ktorá je v podstate autoerotická) a sám vo význame (mimo akejkoľvek sémantiky). Tu sa začína Lacanovo neskoré učenie. Je tu všetko, čo vás už učil, a predsa je všetko nové, prepracované, prevrátené.

Lacan učil o prvenstve Druhého v poriadku pravdy a poriadku túžby. Tu učí o prvenstve Jedného v jeho reálnom rozmere. Odmieta Dvojku sexuálneho vzťahu a Dvojku označujúcej artikulácie. Odmieta Veľkého Druhého, oporný bod dialektiky subjektu, spochybňuje jeho existenciu, ktorú posiela do fikcie. Znehodnocuje túžbu a presadzuje jouissance. Odmieta Bytie, ktoré je len zdanlivosťou. Henológia, náuka o Jednom, tu prekonáva ontológiu, teóriu Bytia. A čo symbolický poriadok? Nič viac ako opakovanie Jedného v reálnom. Preto sa upúšťa od grafov a topologických plôch v prospech uzlov vytvorených z prstencov strún, z ktorých každý je neprepojeným Jedným.

Pripomeňme si, že Seminár XVIII vzdychal po diskurze, ktorá by nebola podobnosťou. Nuž, so Seminárom XIX máme pokus o diskurz, ktorý by mal svoj východiskový bod v realite. Radikálne myslenie moderného uni-dividualizmu.“

-Jacques-Alain Miller