Zásady vedeckého riadenia

Recenzie čitateľov

Kniha Fredericka Taylora „Princípy vedeckého riadenia“ ponúka základný pohľad na efektívnosť prostredníctvom systematického štúdia pracovných procesov. Hoci je kniha vnímaná ako hlboký a zásadný príspevok k teórii riadenia, vykazuje zastarané postoje k pracovníkom a v niektorých vydaniach má zlé formátovanie a problémy s tlačou. Celkovo slúži ako cenná historická príručka napriek svojim obmedzeniam.

Mnohí recenzenti oceňujú Taylorov premyslený prístup k riadeniu pracovných procesov, jasnosť jeho zásad o efektívnosti, integráciu manažmentu s pracovníkmi v prvej línii a jeho pretrvávajúci význam v moderných postupoch, ako je napríklad štíhla výroba. Kniha je vnímaná ako povinné čítanie pre odborníkov v rôznych oblastiach, najmä vo výrobe, a slúži ako základný text pri pochopení teórií manažmentu.

Kritici poukazujú na zastarané a povýšenecké názory knihy na pracovníkov, pričom niektorí považujú Taylorov jazyk za neúctivý. Kniha je označovaná za suchú, nudnú a značne zastaranú, pričom mnohí tvrdia, že poskytuje poznatky, ktoré sú dnes väčšinou zastarané. Okrem toho viaceré vydania trpia zlým formátovaním, kvalitou tlače a nedostatočnou úpravou, čo sťažuje ich čítanie.

(na základe 76 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Principles of Scientific Management

Obsah knihy:

Frederick Winslow Taylor (20. marca 1856 - 21.

marca 1915) bol americký strojný inžinier. Bol všeobecne známy svojimi metódami na zvýšenie efektívnosti priemyslu. Bol jedným z prvých poradcov v oblasti manažmentu.

V roku 1911 Taylor zhrnul svoje techniky zvyšovania efektívnosti v knihe The Principles of Scientific Management (Princípy vedeckého riadenia), ktorú v roku 2001 členovia Akadémie manažmentu zvolili za najvplyvnejšiu knihu o manažmente dvadsiateho storočia.

Jeho priekopnícka práca pri uplatňovaní inžinierskych princípov na prácu v továrni prispela k vytvoreniu a rozvoju odvetvia inžinierstva, ktoré je dnes známe ako priemyselné inžinierstvo. Taylor sa preslávil a bol najviac hrdý na svoju prácu v oblasti vedeckého riadenia, avšak svoje bohatstvo si vydobyl patentovaním zlepšenia oceliarskeho procesu.

V dôsledku toho sa vedecké riadenie niekedy označuje ako taylorizmus. ... Taylor si myslel, že analýzou práce sa nájde "jediný najlepší spôsob", ako ju vykonávať.

Najviac si ho pamätáme za vypracovanie štúdie času pomocou stopiek, ktorá sa v kombinácii s metódami štúdia pohybu Franka Gilbretha neskôr stala oblasťou štúdia času a pohybu. Rozdelil prácu na jednotlivé časti a každú z nich meral na stotinu minúty. Jedna z jeho najznámejších štúdií sa týkala lopát.

Všimol si, že robotníci používali na všetky materiály rovnakú lopatu. Určil, že najefektívnejšie zaťaženie je 211/2 libry, a našiel alebo navrhol lopaty, ktoré pre každý materiál naberú toto množstvo.

Vo všeobecnosti sa mu nepodarilo presadiť svoje koncepty a bol prepustený zo spoločnosti Bethlehem Iron Company/Bethlehem Steel Company. Napriek tomu sa Taylorovi podarilo presvedčiť pracovníkov, ktorí používali lopaty a ktorých odmena bola viazaná na to, koľko vyťažili, aby prijali jeho rady o optimálnom spôsobe rýľovania tým, že rozdelil pohyby na jednotlivé zložky a odporučil lepšie spôsoby vykonávania týchto pohybov. Jeho myšlienky sa v priemysle začali uplatňovať najmä vďaka úsiliu jeho žiakov (najmä Henryho Gantta).

Navyše kniha, ktorú napísal po rozchode so spoločnosťou Bethlehem, Shop Management, sa dobre predávala.

(wikipedia.org)