Japonské objavovanie Európy v rokoch 1720 - 1830

Recenzie čitateľov

Kniha Donalda Keena „Japonské objavovanie Európy“ skúma historické interakcie Japonska s európskymi mocnosťami v období osvietenstva a podrobne opisuje výzvy a dynamiku, ktorým čelili prví zástancovia západného poznania. Rozprávanie zdôrazňuje húževnatú snahu o poznanie tvárou v tvár politickému a kultúrnemu konzervativizmu a zároveň ponúka úctivý pohľad na sebavnímanie Japonska v globálnom kontexte.

Kniha poskytuje vynikajúce detaily a informatívny obsah. Predstavuje úctivé a diferencované skúmanie vzťahu Japonska k západnej vzdelanosti a vyzdvihuje významné historické osobnosti, ktoré sa na ňom podieľali. Jej hodnotu zvyšujú aj poznatky o politickom a kultúrnom kontexte doby, najmä pokiaľ ide o pohľad Japonska na ruskú hrozbu a vplyv holandskej vzdelanosti.

Knihu možno považovať za trochu zastaranú, keďže bola napísaná v polovici 60. rokov 20. storočia. Niektorým čitateľom môžu niektoré historické perspektívy v porovnaní s novšími prácami chýbať v súčasnej aktuálnosti alebo hĺbke.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Japanese Discovery of Europe, 1720-1830

Obsah knihy:

Toto je opis rastu a využitia západnej vzdelanosti v Japonsku v rokoch 1720 až 1830. Ide o dátumy začiatku oficiálneho záujmu o západnú vzdelanosť a vyhostenia Siebolda z krajiny, čo je prvá fáza krízy, ktorá sa mohla vyriešiť len otvorením krajiny Západu.

Storočie a viac, ktoré tieto dva dátumy zahŕňajú, bolo najdôležitejším obdobím japonských dejín, keď intelektuáli, búriaci sa proti izolácii svojej krajiny, zúfalo hľadali poznatky zo zahraničia. Úžasná energia a nadšenie ľudí ako Honda Tošiaki umožnili veľkolepé zmeny v Japonsku, ktoré sa až príliš často pripisujú príchodu komodora Perryho. Autor si za ústrednú postavu vybral Hondu Tošiakiho (1744-1821).

Stačí si prečítať stránku z ktoréhokoľvek Hondovho spisu, aby bolo jasné, že s ním človek vstúpil do nového veku, do moderného Japonska. V jeho knihách nájdeme nového ducha, nepokojného, zvedavého a vnímavého. Je v ňom úžas nad novými objavmi, radosť z rozširovania obzorov.

Honda s istým potešením dokonca odhaľoval, že Japonsko je napokon len malým ostrovom vo veľkom svete. Japoncom, ktorí si mysleli, že čínska civilizácia je nesmrteľne stará, vyhlásil, že egyptská je o tisíce rokov staršia a oveľa lepšia. Zistil, že svet je plný úžasných vecí, a trval na tom, aby ich Japonsko využilo.

Honda sa na Japonsko pozeral tak, ako si myslel, že by sa naň mohol pozerať človek zo Západu, a videl veci, ktoré treba zmeniť, strašné vyčerpanie morálnych a fyzických síl krajiny. Vzniklo v ňom presvedčenie, že Japonsko sa musí stať jedným z veľkých národov sveta.