Aporie

Recenzie čitateľov

V recenziách sa zdôrazňuje Derridovo skúmanie pojmu smrti cez prizmu aporie, pričom sa zdôrazňuje zložitosť definovania smrti a jej dôsledky pre pochopenie ľudskej existencie. Kniha vyzýva čitateľov, aby sa hlbšie zamysleli nad smrťou ako hranicou i prechodom, pričom sa opiera o filozofické rámce od Heideggera a Aristotela. Naznačuje, že smrť nie je len konečným bodom, ale kľúčovým aspektom bytia-možnosti ľudskej existencie (Dasein).

Kniha podnecuje k zamysleniu a nabáda k hlbokému filozofickému skúmaniu. Úspešne spája pojmy rôznych filozofov, najmä Derridu a Heideggera, a poskytuje tak diferencované chápanie smrti. Mnohí čitatelia považujú skúmanie aporie v súvislosti so smrťou za mimoriadne zaujímavé a cenné na zamyslenie.

Niektorí čitatelia môžu považovať filozofické koncepcie za hutné a zložité, vyžadujúce si dôkladné štúdium a prípadne aj predchádzajúce znalosti odkazovaných mysliteľov. Text môže byť náročný pre tých, ktorí nepoznajú existenciálne a postštrukturalistické myslenie.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Aporias

Obsah knihy:

"Moja smrť - je to možné? " Túto otázku si kladie, skúma a analyzuje Jacques Derrida vo svojej novej knihe.

"Je moja smrť možná? " Ako treba túto otázku chápať? Ako a kým môže byť položená, môže byť citovaná, môže byť vhodnou otázkou a môže byť položená vo vhodnom okamihu, v okamihu "mojej smrti"? Jednou z aporetických skúseností, ktorých sa táto zásadná esej dotýka, je nemožná, ale nevyhnutná skúsenosť, že "moja smrť" nikdy nemôže podliehať skúsenosti, ktorá by bola riadne moja, ktorú môžem mať a za ktorú môžem zodpovedať, a zároveň, že neexistuje nič, čo by mi bolo bližšie a riadnejšie ako "moja smrť". Táto kniha má osobitný význam, pretože Derrida sa v nej zameriava na problém, ktorý ovplyvnil celé jeho doterajšie dielo.

Za posledných tridsať rokov Derrida opakovane, v rôznych súvislostiach a rôznymi spôsobmi, nastolil otázku aporie. Derrida si tu kladie za hlavný cieľ novú hranicu, na ktorej sa odteraz musí odohrávať diskusia s jeho dielom: diskusia o aporii medzi singularitou a všeobecnosťou, o národnej, jazykovej a kultúrnej špecifickosti skúsenosti a nadnárodnom, nadkultúrnom zákone, ktorý túto špecifickosti skúsenosti chráni, o nevyhnutnosti pokračovať v práci v tradícii kritiky a idey kritiky, ale zároveň o zodpovedajúcej nevyhnutnosti prekročiť ju bez toho, aby sme ju ohrozili; o aporetickej povinnosti prijať cudzinca a cudzie, a pritom ho, ju alebo ju rešpektovať ako cudzinca. Cudzinec alebo cudzinka sa vždy považovali za postavu smrti a smrť za postavu cudzinca.

To, ako sa s touto figúrou zaobchádzalo v analytike smrti v Heideggerovom Bytí v čase, Derrida skúma v analytickom tour de force, ktoré nesklame a stanoví nové štandardy pre diskusiu o Heideggerovi a pre narábanie s filozofickými textami, s ich limitmi a aporiami. Podrobná diskusia o teoretických predpokladoch nedávnych kultúrnych dejín smrti (napríklad Barana) a psychologických teórií smrti (vrátane Freudovej) rozširuje záber Derridovho skúmania a poukazuje na vplyv aporie "mojej smrti" pre každú možnú teóriu.