Zúčtovanie so sebou samým

Recenzie čitateľov

Kniha Judith Butlerovej „Dávať účet za seba“ je oslavovaná pre svoje komplexné a zároveň prístupné skúmanie etiky a subjektivity v rámci sociálnych vzťahov. Kniha zdôrazňuje dôležitosť vzťahovosti, osobnej zodpovednosti a zložitosť toho, ako sa stať etickou bytosťou uprostred spoločenských štruktúr. Recenzenti chvália Butlerovej pútavý štýl písania a význam jej argumentov, najmä pokiaľ ide o morálnu zodpovednosť obsiahnutú v ľudskej prepojenosti. Niektorí čitatelia však upozorňujú, že zložitosť obsahu môže byť náročná.

⬤ Pútavý a jasný štýl písania
⬤ hlboké filozofické postrehy
⬤ relevantnosť pre súčasné etické diskusie
⬤ dobre štruktúrovaná analýza subjektivity a zodpovednosti
⬤ odporúčame pre nových aj známych čitateľov Butlerovej diela
⬤ prenikavá kritika etablovaných mysliteľov.

⬤ Komplexná téma môže byť pre niektorých čitateľov náročná
⬤ hĺbka knihy si vyžaduje dôkladné premýšľanie a nemusí byť vhodná pre tých, ktorí hľadajú ľahké čítanie
⬤ jeden recenzent sa stretol s logistickými problémami pri preberaní knihy.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Giving an Account of Oneself

Obsah knihy:

Čo znamená viesť morálny život?

Judith Butlerová vo svojej prvej rozsiahlej štúdii o morálnej filozofii ponúka provokatívny náčrt novej etickej praxe - praxe, ktorá reaguje na potrebu kritickej autonómie a je založená na novom zmysle ľudského subjektu.

Butlerová vychádza zo schopnosti človeka odpovedať na otázky: "Čo som urobil? " a "Čo by som mal urobiť? " Ukazuje, že na tieto otázky možno odpovedať len tak, že si položíme predchádzajúcu otázku: "Kto je toto "ja", ktoré je povinné podať o sebe správu a konať určitým spôsobom? " Pretože zisťujem, že nemôžem podať správu o sebe bez toho, aby som nezohľadnil spoločenské podmienky, v ktorých vznikám, etická reflexia si vyžaduje obrat k sociálnej teórii.

Butler v troch silne prepracovaných a zrozumiteľne napísaných kapitolách ukazuje, aké ťažké je podať o sebe správu a ako je tento nedostatok sebaprehľadnosti a naratívnosti kľúčový pre etické chápanie človeka. V brilantnom dialógu s Adornom, Levinasom, Foucaultom a ďalšími mysliteľmi výstižne argumentuje limity, možnosti a nebezpečenstvá súčasného etického myslenia.

Butlerová ponúka kritiku morálneho "ja" a tvrdí, že transparentný, racionálny a kontinuálny etický subjekt je nemožný konštrukt, ktorý sa snaží popierať špecifickosť toho, čo znamená byť človekom. Sami seba môžeme poznať len neúplne a len vo vzťahu k širšiemu sociálnemu svetu, ktorý nás vždy predchádzal a už nás formoval spôsobom, ktorý nedokážeme pochopiť. Ak sme nevyhnutne čiastočne neprehľadní sami pre seba, ako môže podanie výpovede o nás samých definovať etický čin? A nespôsobuje etický systém, ktorý nám ukladá nemožnú zodpovednosť za úplné sebapoznanie a sebakonzistenciu, akési psychické násilie, ktoré vedie ku kultúre sebapreceňovania a krutosti? Ako nám obrat k sociálnej teórii ponúka šancu pochopiť špecificky sociálny charakter našej vlastnej nevedomosti o sebe samých?

Butler v tejto neoceniteľnej knihe tým, že pretvára etiku ako projekt, v ktorom byť etickým znamená stať sa kritickým voči normám, podľa ktorých sa od nás žiada konať, ale ktoré si nikdy nemôžeme úplne vybrať, objasňuje, čo pre nás ako "omylné tvory" znamená vytvoriť a zdieľať etiku zraniteľnosti, pokory a etickej vnímavosti.