Psychický život moci: teórie podriadenosti

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu Judith Butlerovej *The Psychic Life of Power* sa stretávame s veľkou chválou a silnou kritikou. Zatiaľ čo niektorí recenzenti chvália knihu za nápadité argumenty a hĺbku pri skúmaní subjektivity a mocenských vzťahov cez rôzne teoretické optiky, iným sa zdá, že je napísaná príliš zložito a odtrhnuto od reality. Kniha je vnímaná ako významný príspevok k radikálnej politike a zároveň pre niektorých ako nudné, pedantné čítanie.

⬤ Pútavé a nápadité argumenty o subjektivite a dynamike moci.
⬤ Dobre zdôvodnené skúmanie komplexných teórií, opierajúce sa o vplyvných filozofov.
⬤ Významný príspevok k diskusiám o vášnivých náklonnostiach a radikálnej politike.
⬤ Výstižný rétorický štýl a hlboká analýza, ktorú niektorí čitatelia považovali za poučnú.

⬤ Hutná a zložitá próza, ktorá sa niektorým čitateľom zdala zbytočne komplikovaná.
⬤ Vnímaný nedostatok praktickej aplikácie na sociálno-politické otázky.
⬤ Opakujúce sa diskusie o moci a podriadenosti.
⬤ Niektorí kritici tvrdia, že prezentované myšlienky sú zastarané alebo sa príliš spoliehajú na zdiskreditované psychoanalytické teórie.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Psychic Life of Power: Theories in Subjection

Obsah knihy:

Podriadenie ako forma moci je paradoxné. Byť ovládaný mocou, ktorá je mimo neho, je známa a mučivá forma moci. Zistiť však, že to, čo "človek" je, jeho samotné formovanie ako subjektu, závisí práve od tejto moci, je niečo celkom iné. Ak v nadväznosti na Foucaulta chápeme moc aj ako formovanie subjektu, poskytuje samotnú podmienku jeho existencie a trajektóriu jeho túžby. Moc nie je len to, od čoho závisí naša existencia, ale aj to, čo formuje reflexivitu. Na základe Hegela, Nietzscheho, Freuda, Foucaulta a Althussera ponúka táto náročná a prehľadná práca teóriu formovania subjektu, ktorá osvetľuje ako ambivalentné psychické účinky sociálnej moci.

Ak berieme Hegela a Nietzscheho vážne, potom "vnútorný život" vedomia a vlastne aj svedomia nielenže je vyfabrikovaný mocou, ale stáva sa jedným zo spôsobov, ako je moc ukotvená v subjektivite. Autor uvažuje o tom, ako je psychický život vytváraný sociálnou operáciou moci a ako je táto sociálna operácia moci skrytá a posilnená psychikou, ktorú vytvára. Moc sa už nechápe ako "internalizovaná" existujúcim subjektom, ale subjekt sa rodí ako ambivalentný účinok moci, ktorý je inscenovaný prostredníctvom fungovania vedomia.

Tvrdiť, že moc fabrikuje psychiku, znamená zároveň tvrdiť, že existuje fiktívna a vykonštruovaná kvalita psychiky. Postava psychiky, ktorá sa "obracia proti sebe", je pre túto štúdiu kľúčová a ponúka alternatívu k opisu moci ako "internalizovanej". Hoci sa väčšina čitateľov Foucaulta vyhýba psychoanalytickej teórii a väčšina mysliteľov psychiky sa vyhýba Foucaultovi, autor sa snaží teoreticky zdôvodniť tento ambivalentný vzťah medzi sociálnym a psychickým ako jeden z najdynamickejších a najťažších účinkov moci.

Toto dielo novým spôsobom spája sociálnu teóriu, filozofiu a psychoanalýzu a ponúka dôslednejšiu analýzu teórie formovania subjektu, ktorá je obsiahnutá v iných autorových dielach, ako sú Bodies That Matter: O diskurzívnych hraniciach "pohlavia" a Gender Trouble: Feminizmus a rozvrat identity.