Antigonin nárok: Príbuznosť medzi životom a smrťou

Recenzie čitateľov

Judith Butlerová skúma intelektuálny a umelecký odkaz Antigony a ponúka súčasnú analýzu jej politických a filozofických dôsledkov. Zatiaľ čo niektorí chvália jej prelomové postrehy o príbuzenstve a láske v spoločnosti, iní kritizujú jej hĺbku zaoberania sa pôvodným textom Antigony a vnímajú ju ako príliš teoretickú.

Kniha prináša dôležité poznatky o príbuzenstve, láske a spoločensko-politických rozdieloch, čím sa stáva relevantnou pre súčasné diskusie o feminizme a štrukturalizme. Butlerovej dôsledná analýza rôznych mysliteľov dodáva diskurzu o dedičstve Antigony hĺbku.

Kritici tvrdia, že Butlerovej chýba hlboké porozumenie pôvodnému gréckemu textu, čo vedie k možným nesprávnym interpretáciám tém Antigony. Kniha je vnímaná skôr ako platforma na skúmanie kritickej teórie než ako vecná analýza samotnej hry, pričom niektorí ju považujú za príliš teoretickú a neprístupnú.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Antigone's Claim: Kinship Between Life and Death

Obsah knihy:

Slávna autorka knihy Gender Trouble tu nanovo definuje odkaz Antigony, obnovuje jej revolučný význam a oslobodzuje ju pre progresívny feminizmus a sexuálnu politiku. Butlerovej nová interpretácia nerobí nič menšie ako rekonceptualizáciu tabu incestu vo vzťahu k príbuzenstvu - a otvára koncept príbuzenstva kultúrnym zmenám.

Antigona, známa povstalkyňa zo Sofoklovho Oidipa, je už dlho feministickou ikonou vzdoru. Nejasné však zostávalo, či uniká pred formami moci, proti ktorým sa stavia. Antigona sa ukazuje ako ambivalentnejšia postava feminizmu, než sa doteraz uznávalo, keďže forma vzdoru, ktorú ilustruje, vedie aj k jej smrti. Butlerová tvrdí, že Antigona predstavuje formu feministického a sexuálneho konania, ktorá je plná rizika. Navyše Antigona ukazuje, ako obmedzenia normatívneho príbuzenstva nespravodlivo rozhodujú o tom, čo bude a čo nebude životom.

Butler skúma význam Antigony a zamýšľa sa nad tým, aké formy príbuzenstva jej mohli umožniť žiť. Popri tom sa zamýšľa nad dielami takých filozofov, ako sú Hegel, Lacan a Irigaray. Pýta sa, ako by sa zmenila psychoanalýza, keby si za východisko vzala Antigonu - "postoedipovský" subjekt - a nie Oidipa? Ak sa tabu incestu pojme nanovo tak, že nebude nariaďovať heterosexualitu ako jeho riešenie, aké formy sexuálneho spojenectva a nového príbuzenstva by sa mohli v dôsledku toho uznať? Kniha spája odvážne činy Antigony s nárokmi tých, ktorých vzťahy stále nie sú rešpektované ako vzťahy riadneho príbuzenstva, a ukazuje, ako kultúra normatívnej heterosexuality bráni našej schopnosti vidieť, aká by mohla byť sexuálna sloboda a politické pôsobenie.