Rodinný priateľ

Recenzie čitateľov

Kniha Fiodora Dostojevského „Rodinný priateľ“, hoci nie je taká známa ako jeho hlavné diela, ukazuje autorov komediálny talent a vývoj postáv. Rozpráva príbeh o manipulatívnej pijavici, ktorá zasahuje do života rodiny, pričom sa v nej mieša humor s hlbšími psychologickými postrehmi. Hoci v nej chýbajú hutné filozofické témy typické pre Dostojevského neskoršie diela, považuje sa za zábavné čítanie, ktoré odhaľuje začiatky jeho literárneho génia.

⬤ Veľmi zábavné a komediálne; čitatelia sa často smejú nahlas.
⬤ Rýchly spád s pútavými dialógmi a nezabudnuteľným obsadením excentrických postáv.
⬤ Ponúka pohľad na ľudskú povahu a zložité vzťahy pod rúškom humoru.
⬤ Predstavuje Dostojevského rozvíjajúci sa štýl písania a spisovateľský rozsah.

⬤ Chýba mu hlboká filozofická špekulácia a psychologická hĺbka, ktoré sa nachádzajú v Dostojevského slávnejších dielach.
⬤ Môže sklamať čitateľov, ktorí očakávajú typické temnejšie témy prítomné v jeho neskorších románoch.
⬤ Považuje sa za menej známe, čo môže ovplyvniť jeho dostupnosť a uznanie.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Friend of the Family

Obsah knihy:

O autorovi Ruský prozaik a esejista Fiodor Michajlovič Dostojevskij sa považuje za predchodcu existencialistického myslenia. Narodil sa v Moskve, kde navštevoval školu a v Petrohrade navštevoval Vojenskú inžiniersku školu. V roku 1849 ho zatkli za členstvo v tajnej utopickej socialistickej organizácii Petraševského krúžok a poslali na osem rokov do vyhnanstva na Sibír. Zatknutie a väznenie prerušili jeho kariéru na takmer desať rokov. Po návrate a po zvyšok života bol v politike veľmi konzervatívny, bol zúrivým obhajcom Romanovcov a pevným zástancom ruskej pravoslávnej viery. Niekoľko ciest na Západ v 60. rokoch 19. storočia potvrdilo jeho štipľavú nenávisť voči Západu, ktorú si niesol po celý život. Väčšina sčítaných Američanov pozná Dostojevského dielo, ale poznajú ho len vďaka takým dlhým románom, ako napr: „Zločin a trest“, ‚Idiot‘ a ‚Posadnutý‘. Veľká časť jeho literárneho diela bola venovaná búraniu nárokov vedeckého, racionálneho humanizmu 19. storočia a zdôvodňovaniu nevyhnutnosti viery a Boha ako podmienok skutočnej slobody.

Jeho najvplyvnejšie diela sú : Chudobný ľud (1846), Dvojník (1846), Dom mŕtvych (1860), Urazení a zranení (1861), Zápisky z podzemia (1864), Zločin a trest (1866), Idiot (1869), Posadnutí (1871-72), Adolescent (1875), Bratia Karamazovovci (1879-80). V centre celého Dostojevského písania je problém slobody. Čo je dovolené a čo nie je dovolené, je otázka, ktorú stále znova dramatizuje, a vývoj jeho diela možno považovať za dramatické skúmanie hraníc slobody a postupné spresňovanie toho, čo pod pojmom sloboda rozumie. Človek je pre Dostojevského obmedzený spoločnosťou, ekonomickými podmienkami, zákonmi, históriou, cirkvou a najmä Bohom. Je klasifikovaný, definovaný a fixovaný stovkami inštitúcií a podmienok. Človek však nechce byť vymedzený a obmedzený - chce byť slobodný a chce byť úplne a úplne slobodný. Podľa Dostojevského má pravdu, keď chce byť slobodný, pretože sloboda je základným atribútom jeho identity. Dostojevského slobodný človek musí byť revolucionár. Musí odmietnuť to, čo z neho urobila spoločnosť, ekonomika, náboženstvo, iní ľudia a jeho vlastná minulosť.

Podobne ako Goljadkin, hrdina ranej poviedky Dvojník, alebo ako rozprávač v Zápiskoch z podzemia, aj Dostojevského slobodný človek sa búri nielen proti spoločnosti, ale aj proti sebe, nielen dnes, ale aj zajtra a naveky.