Klasika v revízii

Recenzie čitateľov

Kniha je vysoko hodnotená pre svoju hlbokú analýzu klasickej literatúry a múdrosť, ktorú prináša o dedičstve Západu. Čitatelia ju považujú za inšpiratívnu, motivuje ich k skúmaniu svojich literárnych koreňov a k zapájaniu sa do klasických diel. Napriek určitým nezhodám v konkrétnych literárnych hodnoteniach sa kniha považuje za hodnotnú pre svoj obsah aj kvalitu písania.

Ponúka nové pohľady na klasickú literatúru, inšpiruje čitateľov, aby skúmali a oceňovali svoje literárne dedičstvo, dobre napísaná, rýchlo sa číta, skvelý stav a včasné dodanie.

Niektorí čitatelia nesúhlasia s niektorými literárnymi hodnoteniami autora, napríklad s hodnotením „The Compleat Angler“ ako diela, ktoré vyvoláva spánok.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Classics Revisited

Obsah knihy:

Básnik, prekladateľ, esejista a vášnivý čitateľ - Kenneth Rexroth bol všežravec v oblasti literatúry. V krátkych, žiarivých esejach Classics Revisited rozoberá šesťdesiat kľúčových kníh, ktoré sú pre Rexrotha „základnými dokumentmi v dejinách imaginácie“.

Od Eposu o Gilgamešovi po Huckleberryho Finna, tieto texty (každý má asi päť strán) pôvodne vyšli v Saturday Review. Rexrothov jednoduchý, široko rozhľadený štýl je charakteristický tým, že Revidovaná klasika prezentuje zložité myšlienky jednoduchým jazykom, ktorému dodáva energiu autorova atmosféra rozhovoru s čitateľom z očí do očí. Rexroth je pružný, doma vo viacerých jazykoch, nie je viazaný Východom ani Západom; svižne preskakuje od Homéra k Mahábhárate, od lady Murasaki k Stendhalovi.

Až keď sa zastavíme a vydýchneme, všimneme si jeho zvláštne sympatie: ku Casanovovi, Izaakovi Waltonovi, Macbethovi, islandským ságam, klasickej japonskej poézii. Prečítal všetko.

V Sternovi vidí stopy Budhu, vo Fieldingovi náznaky Konfucia. „Život možno nie je optimistický,“ tvrdí Rexroth v úvode, “ale určite je komický a najväčšia literatúra predstavuje človeka v dvoch konvenčných maskách; v usmievajúcich sa a plačúcich tvárach, ktoré zdobia divadelné proscéniá.

Aká tvár sa skrýva za maskou? Len ľudská tvár - vaša alebo moja. To je irónia toho všetkého - irónia, ktorá odlišuje veľkú literatúru - všetko je také obyčajné.“.