Antarctic Mystery; Or, the Sphinx of the Ice Fields (Antarktická záhada alebo Sfinga z ľadových polí): A Sequel to Edgar Allan Poe's the Narrative of Arthur Gordon Pym

Recenzie čitateľov

V recenziách na túto knihu sa mieša radosť a sklamanie. Zatiaľ čo niektorí čitatelia oceňujú historický kontext a štýl rozprávania, iných frustrujú problémy s úpravou a neuspokojivý záver. Spornými bodmi sú aj tempo a dĺžka knihy.

⬤ Príjemné putovanie s historickými súvislosťami
⬤ zaujímavé pokračovanie pre Verneových fanúšikov
⬤ nenáročné rozprávanie s vedeckými detailmi
⬤ nezabudnuteľné kulisy
⬤ pokusy o racionálne zdôvodnenie Poeovho nedokončeného diela.

⬤ Sklamanie z rozuzlenia
⬤ problémy s úpravou ovplyvňujúce čitateľnosť
⬤ pomalé tempo s prílišnými námornými detailmi
⬤ príliš dlhé a rozvláčne
⬤ nevyriešené záhady, ktoré môžu čitateľov frustrovať.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

An Antarctic Mystery; Or, the Sphinx of the Ice Fields: A Sequel to Edgar Allan Poe's the Narrative of Arthur Gordon Pym

Obsah knihy:

Francúzsky spisovateľ Jules Verne (1828-1905) napísal na sklonku svojho života dve originálne pokračovania kníh, ktoré v mladosti rozvíjali jeho vlastnú fantáziu, ale ktoré považoval za neúplné: Johanna Wyssa Švajčiarsky Robinson a Edgara Allana Poea Príbeh Arthura Gordona Pyma z Nantucketu.

Arthur Gordon Pym (1845) bol len jednou z mnohých Poeových poviedok, ktoré Verne obdivoval žiadny iný autor nemal na jeho písanie väčší vplyv. Verne tento dlh priznal vo svojom jedinom väčšom literárnokritickom diele, podrobnom článku z roku 1864 s názvom Edgard sic Poe a jeho dielo.

" Poe (1809 - 1849) sa práve objavoval na francúzskej literárnej scéne v prekladoch, keď Verne písal svoje prvé hry a poviedky. Verne poznal široké spektrum Poeových diel, dobre zapamätané poviedky, ako aj mnohé, ktoré sú dnes neznáme. Verne napísal, že na Poeovi treba obdivovať "novosť jeho situácií, rozoberanie málo známych faktov, pozorovanie nezdravých schopností Človeka, výber námetov, stále zvláštnu osobnosť jeho postáv, ich nervózny, chorobný temperament, ich spôsoby vyjadrovania sa bizarnými zásahmi.

A predsa sa medzi všetkými týmito nepravdepodobnosťami miestami vyskytuje vierohodnosť, ktorá uchvacuje čitateľovu dôverčivosť. "