Umenie ako sociálny systém

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú hĺbku a komplexnosť Luhmannovho diela a zdôrazňujú jeho hlbokú analýzu spoločenských systémov, najmä umenia. Čitatelia oceňujú jeho schopnosť vyvolať hlboké zamyslenie a reflexiu o modernej spoločnosti, no zároveň si všímajú jeho náročnosť a možné problémy s prístupnosťou.

⬤ Hlboký a podnetný obsah, ktorý nabáda k pomalému čítaniu a premýšľaniu.
⬤ Ohromujúci rozsah a šírka analýzy spoločenských systémov.
⬤ Zaoberá sa zložitými myšlienkami o umení a spoločnosti a vyzýva čitateľov, aby prehodnotili svoje chápanie týchto pojmov.

⬤ Zložitosť písania môže byť pre niektorých čitateľov ohromujúca.
⬤ Niektoré aspekty Luhmannových teórií, ako napríklad koncepcia autopoiesis a oddelenie psychických a sociálnych systémov, sa môžu zdať chybné alebo problematické.
⬤ Náročnosť textu by mohla obmedziť jeho prístupnosť širšiemu publiku.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Art as a Social System

Obsah knihy:

Ide o definitívnu analýzu umenia ako sociálneho a percepčného systému od popredného nemeckého sociálneho teoretika konca dvadsiateho storočia. Predstavuje nielen dôležitý intelektuálny krok v diskusiách o umení - svojou prísnosťou a tým, že si osviežujúco stanovil úlohu vytvoriť súbor rozlišovacích znakov na určenie toho, čo sa považuje za umenie, ktoré by mohli platiť pre tých, ktorí umelecké diela vytvárajú, ako aj pre tých, ktorí ich prijímajú - ale predstavuje aj významný pokrok v teórii systémov.

Luhmann sa vracia k pojmu estetiky z osemnásteho storočia, ktorý sa týka poznania zmyslov, a začína myšlienkou, že každé umenie vrátane literatúry má svoje korene vo vnímaní. Trvá na radikálnej nesúmernosti medzi psychickými systémami (vnímanie) a sociálnymi systémami (komunikácia). Umenie je osobitný druh komunikácie, ktorý namiesto jazyka používa vnemy. Pôsobí na hranici medzi sociálnym systémom a vedomím spôsobom, ktorý hlboko dráždi komunikáciu, pričom zostáva prísne vnútorný pre sociálny systém.

V siedmich hutne argumentovaných kapitolách Luhmann podrobne rozvíja tento základný predpoklad z historického a empirického hľadiska. Každá kapitola, ktorá je rámcovaná všeobecným problémom statusu umenia ako sociálneho systému, rozpracúva v synchrónnom aj diachrónnom rozmere konkrétny aspekt tohto problému. Uvažovanie o umení v kontexte teórie pozorovania druhého rádu vedie k rekonceptualizácii estetickej formy. V ostatných kapitolách sa skúma otázka kódu systému, jeho funkcie a vývoja, pričom sa uzatvára analýzou sebapopisu.

Kniha Umenie ako sociálny systém čerpá z rozsiahleho vedeckého materiálu, v ktorom sa spájajú výsledky troch desaťročí výskumu v oblasti spoločenských vied, fenomenológie, evolučnej biológie, kybernetiky a teórie informácií s dôvernou znalosťou dejín umenia, literatúry, estetiky a súčasnej literárnej teórie. V knihe sú zapojení prakticky všetci významní teoretici umenia a estetiky od Baumgartena po Derridu.