Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 21 hlasoch.
Treatise on Law: The Complete Text
Toto je nový anglický preklad pojednania svätého Tomáša Akvinského o práve, ktoré sa nachádza v otázkach 90-108 prvej časti druhej časti Summy teológie. V skutočnosti ide o jediný voľný anglický preklad celého traktátu, ktorý obsahuje všeobecný opis práva (otázky 90-92) a tiež konkrétne pojednania o tom, čo svätý Tomáš označuje ako päť druhov práva: večný zákon (otázka 93), prirodzený zákon (otázka 94), ľudský zákon (otázky 95-97), starý zákon (otázky 98-105) a nový zákon (otázky 106-108). Všetky ostatné zachované vydania Traktátu o práve končia pri ľudskom zákone, a teda majú približne tretinový rozsah celého Traktátu.
Tomášov opis zákona je pevne zakotvený vo všeobecnej morálnej teórii, ktorá začína bohatou koncepciou ľudského rozkvetu, t. j. dobra pre ľudské bytosti (otázky 1-5). Toto dobro spočíva predovšetkým v našom konečnom a dôvernom spojení s osobami Najsvätejšej Trojice - spojení, ktoré v našom súčasnom stave môžeme intelektuálne pochopiť a afektívne uskutočňovať len s nadprirodzenou Božou pomocou. Práve v tomto rámci usporadúvame svoje lásky a sledujeme bližšie ciele, ktoré nám ako ľudským bytostiam otvárajú v tomto živote. Vzhľadom na vhodné ciele je ďalšou otázkou, ako sa môžeme dostať z miesta, kde sme, v zajatí dôsledkov prvotného hriechu, tam, kde chceme byť. Odpoveď znie: pomocou (a) ľudských činov, ktoré sú dobré, t. j. správne usporiadané smerom k nášmu konečnému cieľu, a (b) návykov, ktoré tieto činy buď vyvolávajú, alebo z nich vyplývajú. Pri analýze ľudských skutkov (otázky 6 - 21) a ich vzťahu k vášňam (otázky 22 - 48) svätý Tomáš podáva všeobecný opis toho, čo nazýva "vnútornými princípmi" ľudských skutkov a s nimi spojených návykov - cností (otázky 49 - 70) aj nerestí (otázky 71 - 89). Až potom sa venuje tomu, čo nazýva "vonkajšími princípmi" dobrého ľudského konania, a to zákonu (otázky 90-108) a milosti (otázky 109-114).
Podľa svätého Tomáša právo zďaleka nenahrádza cnosť ako základný princíp konania, ale slúži ako nezávislý princíp konania, ktorý dopĺňa cnosť a sám je schopný byť zohľadnený v praktickom uvažovaní. Dôvodom je, že všetky Božie.
prikázania, zákazy a tresty sú zamerané na podporu dobra celého vesmíru, a najmä dobra pre ľudské bytosti, a to tak individuálne, ako aj v rámci rôznych foriem spoločenského života. Z tohto dôvodu zákon slúži ako brzda zlých činov a zároveň ako podnet k dobrým činom, t. j. ako brzda činov, ktoré nás vzďaľujú od cnosti a skutočného ľudského rozkvetu, a ako podnet k činom, ktoré cnosť a rozkvet podporujú.
Je mnoho výhod, ak máte k dispozícii celé pojednanie a nie len niekoľko prvých otázok, ako to bolo zvykom v predchádzajúcich vydaniach Pojednania o práve. Spomeňme len niektoré z týchto výhod: otázka o morálnych predpisoch Starého zákona (otázka 100) pomáha rôznymi spôsobmi osvetliť predchádzajúce otázky o prirodzenom a ľudskom zákone (otázky 94 - 97). Otázky o obradných a súdnych príkazoch Starého zákona (otázky 101 - 105) opäť do hĺbky demonštrujú symbiotický vzťah, ktorý svätý Tomáš považuje za vzťah medzi Starým a Novým zákonom. Otázky o Novom zákone predstavujú úvod do kresťanského spôsobu života, ktorý bude neporovnateľne podrobnejšie opísaný v druhej časti Druhého dielu, ktorého prevažná časť je štruktúrovaná okolo spracovania troch teologických čností a štyroch kardinálnych čností.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)