Tarubadurské príbehy: Vydanie: Folklór, rozprávky a legendy zo severnej Afriky a starovekého Egypta

Pôvodný názov:

Tarubadur Tales: Folklore, Fairy Tales and Legends from North Africa and Ancient Egypt

Obsah knihy:

Sahara sa tiahne od východu na západ cez najrozsiahlejšiu časť Afriky a je to obrovská púšť, ktorá rozdeľuje kontinent na dve hlavné oblasti. Severnú Afriku tvorí pobrežie Stredozemného mora od Maroka po Egypt a zahŕňa údolie rieky Níl až po Etiópiu. Vďaka silným väzbám na stredomorský a arabský svet pocítili obyvatelia severnej Afriky do roku 300 n. l. vplyv kresťanstva a v roku 700 sa veľká časť oblasti dostala pod vplyv islamu.

Obyvatelia Maghrebu a Sahary hovoria rôznymi dialektmi berberčiny a arabčiny a takmer výlučne vyznávajú islam. Arabčina a berberčina sú vzdialene príbuzné jazyky, oba patria do afroázijskej rodiny. Dialekty na Sahare sa vo všeobecnosti považujú za výrazne konzervatívnejšie ako dialekty v pobrežných mestách. V priebehu rokov boli berberské nárečia ovplyvnené inými kultúrami, s ktorými prišli do kontaktu: Núbijci, Gréci, Feničania, Egypťania, Rimania, Vandali, Arabi a v poslednej dobe aj Európania. Kultúry Maghrebu a Sahary preto spájajú prvky z pôvodných berberských, arabských a susedných častí Afriky i mimo nej. Na Sahare je rozdiel medzi usadlými obyvateľmi oáz a kočovnými beduínmi a Tuaregmi obzvlášť výrazný.

Rôznorodé národy Sahary sa zvyčajne delia podľa etnojazykových kategórií. V Maghrebe, kde sa arabská a berberská identita často spájajú, môžu byť tieto hranice nejasné. Niektorí severoafrickí obyvatelia hovoriaci berberským jazykom sa môžu v závislosti od spoločenských a politických okolností identifikovať ako "Arabi", hoci značný počet Berberov alebo Imazighen si zachoval osobitnú kultúrnu identitu, ktorá sa v poslednom čase prejavuje ako jasná etnická identifikácia s berberskou históriou a jazykom. Arabsky hovoriaci obyvatelia severozápadnej Afriky sa bez ohľadu na etnický pôvod často stotožňujú s arabskou históriou a kultúrou a môžu mať spoločnú víziu s ostatnými Arabmi. To však môže, ale nemusí vylučovať hrdosť a identifikáciu s berberským alebo iným dedičstvom.

Údolie Nílu v severnom Sudáne má svoj pôvod v starovekých civilizáciách Egypta a Kúšu. Egypťania v priebehu storočí zmenili svoj jazyk z egyptčiny na modernú egyptskú arabčinu, pričom si zachovali zmysel pre národnú identitu, ktorá ich v minulosti odlišovala od ostatných obyvateľov regiónu. Väčšina Egypťanov sú sunnitskí moslimovia a významná menšina sa hlási ku koptskému kresťanstvu. V Núbii, rozprestierajúcej sa medzi Egyptom a Sudánom, si značná časť obyvateľstva zachovala starobylý núbijský jazyk, ale prijala islam. V severnej časti Sudánu žije prevažne arabské moslimské obyvateľstvo, ale ďalej v údolí Nílu sa nachádza prevažne nemoslimské nilské a núbijské obyvateľstvo.

Ako nepochybne uznáte, táto bohatá zmes migrácií a kontaktov výrazne ovplyvnila rozprávanie príbehov medzi rôznymi kultúrnymi, etnickými a náboženskými skupinami v severnej Afrike. Je tu obvyklá zmes mágie a animizmu a silný zmysel pre povinnosť a morálku, aj keď sa tieto zmysly trochu líšia od niektorých kultúrnych noriem zo začiatku dvadsiateho prvého storočia. Nechýba ani obvyklá zmes sily a brutality vo folklóre a rozprávkach, teda témy, ktoré sme videli zapísané vo všetkých knihách série Fireside.

To znamená, a ako vždy, že výber a adaptácia týchto rozprávok boli radosťou aj prácou, ale vždy prácou s láskou.