Pojednanie o predurčení svätých

Pôvodný názov:

A Treatise on the Predestination of the Saints

Obsah knihy:

V ňom sa obhajuje pravda o predurčení a milosti proti polopelagiánom, teda ľuďom, ktorí sa nijako úplne nevzdialili od pelagiánskej herézy v tom zmysle, že tvrdia, že počiatok spásy a viery je v nás samých, takže na základe tejto predchádzajúcej zásluhy sa akoby dosahujú ostatné dobré Božie dary. Augustín ukazuje, že nielen vzrast, ale aj samotný začiatok viery je v Božom dare.

V tejto veci sa nezrieka toho, že kedysi zmýšľal inak a že sa v niektorých drobných dielach, napísaných pred jeho biskupským úradom, mýlil, ako napríklad v tom výklade, ktorý mu vyčítajú, o vetách z listu Rimanom. Poukazuje však na to, že ho neskôr presvedčilo najmä toto svedectvo: "Ale čo máš ty, čo si neprijal? ", ktoré, ako dokazuje, treba chápať ako svedectvo týkajúce sa aj samotnej viery.

Hovorí, že viera sa má počítať medzi ostatné skutky, čo apoštol popiera, keď anticipuje Božiu milosť, keď hovorí: "nie zo skutkov. " Vyhlasuje, že tvrdosť srdca je odstránená milosťou a že ku Kristovi prichádzajú všetci, ktorých Otec učí prichádzať, ale tých, ktorých učí, učí v milosti, kým tých, ktorých neučí, neučí v súde.