Pevnosť Európa? Ako technológia automatizovaného rozpoznávania tváre podkopáva ľudské práva

Pôvodný názov:

Fortress Europe? How Automated Facial Recognition Technology Undermines Human Rights

Obsah knihy:

Seminárna práca z roku 2020 z predmetu Politika - Medzinárodná politika - Región: University of Twente, jazyk: angličtina - Západná Európa, známka: 2,0: Cieľom tejto práce je preskúmať, do akej miery je stratégia EÚ na zabezpečenie jej hraníc v súlade s prvenstvom ľudských práv a aký vplyv majú opatrenia európskej migračnej politiky na legitimitu EÚ. S cieľom odpovedať na túto otázku bol vykonaný systematický prehľad literatúry na základe Schmidtovej (2013) klasifikácie legitimity na vstupnú, výstupnú a priepustnú a s prihliadnutím na koncept ľudských práv EÚ.

Vstupná legitimita sa skúmala v kontexte riadenia schengenského hraničného režimu, výstupná legitimita sa posudzovala v kontexte politík EUROSUR, najmä využívania AFRT na hraniciach a systému rozdeľovania utečencov podľa Dublinského dohovoru. Výstupná legitimita sa analyzovala s prihliadnutím na kritérium zodpovednosti v rámci privatizácie správy hraníc. Skúmanie týchto aspektov ukázalo, že migračná politika EÚ je veľmi rozporuplná a nedostatočná vo všetkých oblastiach legitimity.

Neexistujú jednotné spôsoby konania, záujmy národných štátov zostávajú dominantné, politiky sú v rozpore s ľudskými právami, nie je jasné, kto je zodpovedný za určité opatrenia. Na základe získaných poznatkov bolo vypracovaných päť odporúčaní pre Komisiu EÚ, ktoré by mali prispieť k riešeniu tejto krízy.

Od zavedenia Schengenskej dohody v roku 1985 sa úloha ochrany hraníc presunula z vnútroštátnych hraníc na európske vonkajšie hranice. Hoci táto dohoda viedla k väčšej európskej integrácii a do istej miery aj k spoločnej európskej identite, názory na to, ako sa vysporiadať s ľuďmi mimo schengenských hraníc, sa rozchádzajú.

S rastúcimi migračnými tokmi smerujúcimi do Európy od sýrskeho konfliktu v roku 2011 a následnými politikami EÚ.