Okamžik mojej smrti /Demeure: Fikcia a svedectvo

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje silnú Blanchotovu poviedku „Okamžik mojej smrti“, po ktorej nasleduje Derridova podrobná analýza. Text skúma zložité témy svedectva a skúsenosti s čelením smrti, zatiaľ čo Derridova kritika poskytuje ucelené a hlboké skúmanie Blanchotovho diela.

⬤ Poviedka je silná a vychádza zo skutočnej skúsenosti.
⬤ Derridova analýza je hlboká, ucelená a hlboká.
⬤ Kniha je prístupná a nie sú potrebné žiadne predchádzajúce znalosti.
⬤ Vyvoláva podnetné otázky o svedectve a smrti.
⬤ Stručnosť a zameranie diela zvyšujú zrozumiteľnosť v porovnaní s inými Derridovými textami.

⬤ Pre niekoho môžu byť Derridove predchádzajúce práce náročné, hoci tento text sa označuje za prístupnejší.
⬤ Tí, ktorí nie sú oboznámení s literárnou teóriou, môžu mať problém s predkladanými pojmami.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Instant of My Death /Demeure: Fiction and Testimony

Obsah knihy:

Tento zväzok zaznamenáva pozoruhodné stretnutie kritického a filozofického myslenia: stretnutie dvoch veľkých priekopníkov súčasného myslenia, Mauricea Blanchota a Jacquesa Derridu, ktorých spája priateľstvo a zložitý vzťah k vlastnej minulosti. Viac ako literárny text s kritickým komentárom predstavuje udalosť zásadného významu pre súčasné filozofické, literárne a politické problémy.

Kniha sa skladá z krátkej Blanchotovej prózy Okamžik mojej smrti a z Derridovej rozsiahlej eseje, ktorá ju číta v kontexte otázok literatúry a svedectva. Blanchotova poviedka sa týka okamihu, keď mladého muža počas druhej svetovej vojny privedú pred popravčiu čatu a potom sa náhle ocitne na slobode, keď je blízko smrti. Táto udalosť, napísaná v tretej osobe, je sugestívne autobiografická - podľa názvu, niekoľkých poznámok v texte a listu, ktorý Blanchot napísal o podobnej udalosti vo svojom vlastnom živote -, ale len do tej miery, že Blanchotovi kladie otázky, čo takáto skúsenosť môže znamenať. Nehoda blízkej smrti sa v okamihu, keď je človek prepustený, stáva nehodou života, ktorý už nevlastní. Text nastoľuje otázku, čo znamená písať o (ne)skúsenosti, ktorú človek nemôže považovať za svoju vlastnú, a ako taký je textom svedectva alebo svedectva.

Derridovo čítanie Blanchota spája problém svedectva s problémom tajomstva a s pojmom okamihu. Poskytuje tak prvky rozsiahlejšieho prehodnotenia literatúry, svedectva a pravdy. Pri riešení zložitého vzťahu medzi písaním a históriou Derrida implicitne uvažuje aj o otázkach týkajúcich sa vzťahu európskych intelektuálov k druhej svetovej vojne.