Dielo ohňa

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje zbierku esejí Mauricea Blanchota, v ktorej je osobitne vyzdvihnutá esej „Literatúra a právo na smrť“. Mnohí čitatelia oceňujú Blanchotovo písanie pre jeho hlboký vplyv, komplexnosť a spôsob, akým spochybňuje konvenčnú literárnu kritiku. Môže však osloviť skôr tých, ktorí sú oboznámení s literárnou teóriou, a pre niektorých čitateľov môže byť považovaná za ťažkú alebo zložitú.

⬤ Esej „Literatúra a právo na smrť“ sa opisuje ako hlboká a geniálna, poskytujúca transformačný čitateľský zážitok.
⬤ Blanchotovo písanie je elegantné a meditatívne, ponúka skôr bohatú literárnu kvalitu než len komentár.
⬤ Jeho diela vyvolávajú hlboké filozofické a teoretické otázky a podnecujú k novým spôsobom uvažovania o literatúre.
⬤ Kniha je teraz prístupnejšia anglickým čitateľom, čo umožňuje širšiemu publiku zaoberať sa Blanchotovými myšlienkami.

⬤ Zložitosť esejí môže byť výzvou pre čitateľov, ktorí nie sú dobre zorientovaní v literárnej teórii.
⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať eseje za hutné alebo ťažko stráviteľné, najmä ak nepoznajú autorov, o ktorých Blanchot hovorí.
⬤ Zbierka môže byť vnímaná ako elitárska vzhľadom na jej historický kontext a asociácie s pokročilou literárnou kritikou.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Work of Fire

Obsah knihy:

Od polovice dvadsiateho storočia bol Maurice Blanchot mimoriadne vplyvnou osobnosťou francúzskej literárnej a kultúrnej scény. Po Sartrovi je pravdepodobne kľúčovou postavou v skúmaní vzťahu medzi literatúrou a filozofiou.

Blanchot si čoskoro vytvoril osobitý, priezračný esejistický rukopis a okrem beletrie sa jeho hlavné diela objavili v podobe zbierok esejí. Jeho eseje svojou formou a obsahom jednoznačne zanechali stopu v diele najvplyvnejších francúzskych teoretikov. Napríklad Barthesove, Foucaultove a Derridove diela sú bez Blanchota len ťažko predstaviteľné a všetci traja mu vzdali veľkorysý hold.

Dielo ohňa, ktoré vyšlo vo francúzštine v roku 1949, je zbierkou 22 esejí, ktoré pôvodne vychádzali ako recenzné eseje v literárnych časopisoch. Určité témy sa v nich opakovane vracajú: vzťah literatúry a jazyka k smrti.

Význam opakovania.

Historická, osobná a spoločenská funkcia literatúry.

A možno najdôležitejšia je jednoducho otázka: Čo je v stávke, že niečo také ako umenie alebo literatúra existuje?

V každej eseji Blanchot nanovo otvára tieto ústredné témy v kontexte konkrétneho diela alebo konkrétneho autora. Zdá sa, že prečítal prakticky všetko, a esej o danom autorovi alebo diele sa bude hemžiť vhodnými odkazmi na iných autorov a diela. Medzi autormi, o ktorých sa hovorí v knihe Dielo ohňa, sú Kafka, Mallarme, Holderlin, Baudelaire, Rimbaud, Sartre, Gide, Pascal, Valery, Hemingway, Henry Miller a také menej významné postavy ako Benjamin Constant a Jean Paulhan. Eseje dokazujú Blanchotovu schopnosť klásť najjasnejšie otázky o podstate literatúry a zároveň povedať niečo nové a skúmavé o danom autorovi alebo diele.