Muž so železnou maskou

Recenzie čitateľov

V recenziách na Muža so železnou maskou sa mieša obdiv k Dumasovmu rozprávaniu a sklamanie z konkrétnych aspektov knihy. Mnohí čitatelia oceňujú bohatý príbeh a záver mušketierskej ságy, ale niektorým chýba dobrodružstvo a súdržnosť, najmä v porovnaní s predchádzajúcimi dielami, ako sú „Traja mušketieri“. Čitateľom sa často odporúča prečítať si predchádzajúce knihy, aby plne pochopili postavy a dej.

⬤ Majstrovský príbeh a hĺbka postáv, ktoré sú ukážkou Dumasovho spisovateľského majstrovstva.
⬤ Pútavý dej, ktorý uspokojivo spája mušketiersku ságu.
⬤ Bohatý historický kontext a skúmanie tém ako zrada a moc.
⬤ Poznamenaný ako kniha, ktorá dokáže otočiť stránky a obsahuje dojemné a nezabudnuteľné momenty.
⬤ Odporúčame ako súčasť väčšej série pre lepší kontext.

⬤ Mnohí čitatelia považovali knihu za menej dobrodružnú a pútavú v porovnaní s „Tromi mušketiermi“.
⬤ Zmätok v mnohých postavách a udalostiach, najmä pre tých, ktorí ju čítajú samostatne.
⬤ Kritika tempa a nadmerného množstva politických dialógov, ktoré viedli k pocitu nudy.
⬤ Sklamanie z vykreslenia Muža v železnej maske, ktorý hrá minimálnu úlohu.
⬤ Prítomnosť preklepov a zle upravených verzií, ktoré uberajú na čitateľskom zážitku.

(na základe 364 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Man in the Iron Mask

Obsah knihy:

Od Aramisovej výnimočnej premeny na spovedníka rádu už Baisemeaux nebol tým istým mužom. Až do tohto obdobia mal Aramis v hodnotení dôstojného guvernéra miesto preláta, ktorého si vážil, a priateľa, ktorému bol zaviazaný vďačnosťou.

Teraz sa však cítil byť podriadeným a Aramis bol jeho pánom. Sám zapálil lampáš, privolal vrátnika a vrátil sa k Aramisovi: "Som na váš rozkaz, monseigneur." Aramis len pokýval hlavou, akoby chcel povedať: "Veľmi dobre."

A rukou mu naznačil, aby ho viedol. Baisemeaux postúpil a Aramis ho nasledoval. Bola pokojná a krásna hviezdna noc.

Kroky troch mužov sa ozývali na zástavách terás a cinkanie kľúčov zavesených na opasku žalárnika bolo počuť až do poschodí veží, akoby väzňom pripomínali, že pozemská sloboda je pre nich nedostupný luxus. Dalo by sa povedať, že zmena, ktorá nastala v Baisemeaux, sa týkala aj väzňov. Kľúčnik, ten istý, ktorý sa pri Aramisovom prvom príchode prejavil tak zvedavo a zvedavo, bol teraz nielen tichý, ale aj neprístupný. Držal hlavu sklonenú a zdalo sa, že sa bojí otvoriť uši. Takto múdro sa dostali do suterénu Bertaudiere, ktorého prvé dve poschodia vystupovali ticho a trochu pomaly.

Lebo Baisemeaux, hoci bol ďaleko od neposlušnosti, ani zďaleka neprejavoval ochotu poslúchať. Keď prišiel k dverám, Baisemeaux prejavil ochotu vstúpiť do väzňovej komnaty.

Aramis ho však zastavil na prahu a povedal: "Pravidlá nedovoľujú guvernérovi vypočuť si spoveď väzňa." Baisemeaux sa uklonil a uvoľnil miesto Aramisovi, ktorý vzal lampáš a vstúpil.

Potom im podpísal, aby za ním zavreli dvere. Na okamih zostal stáť a počúval, či Baisemeaux a vrátnik odišli.

Ale len čo sa podľa zvuku ich zostupujúcich krokov uistil, že opustili vežu, položil lampáš na stôl a rozhliadol sa. Na posteli zo zeleného serže, ktorá sa vo všetkom podobala ostatným posteliam v Bastile, až na to, že bola novšia a pod napoly zatiahnutými závesmi, ležal mladý muž, ktorého sme už raz predtým predstavili Aramisovi. Podľa zvyku bol väzeň bez svetla. V hodine zákazu vychádzania bol povinný zhasnúť lampu a my vnímame, ako veľmi bol zvýhodnený, keď mu dovolili nechať ju horieť aj dovtedy. V blízkosti postele stálo veľké kožené kreslo s pokrútenými nohami, ktoré podopieralo jeho oblečenie. Malý stolík - bez pier, kníh, papiera a atramentu - stál zanedbaný a smutný pri okne.

Niekoľko ešte nevyprázdnených tanierov svedčilo o tom, že väzeň sa sotva dotkol večerného jedla. Aramis videl, že mladý muž je natiahnutý na posteli a tvár mu napoly zakrývajú ruky. Príchod návštevníka nespôsobil žiadnu zmenu polohy.

Buď čakal v očakávaní, alebo spal.