Antikrist

Recenzie čitateľov

Recenzie knihy Antikrist od Friedricha Nietzscheho odrážajú polarizované prijatie, pričom čitatelia uznávajú provokatívnu kritiku kresťanstva a zároveň vyjadrujú rôzne názory na jej tón, obsah a kvalitu prekladu. Niektorí oceňujú jej prísne argumenty, zatiaľ čo iní kritizujú jej ostrý štýl a potenciál uraziť náboženské cítenie.

Kniha je označovaná ako podnetná a dobre napísaná, ponúka silnú kritiku kresťanstva, ktorá núti čitateľov zamyslieť sa nad svojou vierou. Mnohí recenzenti oceňujú Nietzscheho schopnosť spochybniť organizované náboženstvo a podnietiť introspekciu. Menckenov preklad sa označuje za významný prínos a napriek svojej drsnosti zaujme čitateľov ochotných konfrontovať sa s ťažkými filozofickými otázkami.

Mnohí čitatelia považovali tón knihy za drsný a vitálny, pričom niektorí mali pocit, že prechádza do zatrpknutosti alebo mladistvého hnevu. Kritici poukazovali na jej potenciál odcudziť sa náboženským čitateľom, ako aj na jej vnímaný nedostatok štruktúry a zamerania. Okrem toho boli hlásené problémy s fyzickou kvalitou knihy vrátane problémov s väzbou a zlým zarovnaním tlače.

(na základe 156 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Antichrist

Obsah knihy:

Antikrist je klasické dielo nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho, ktoré pôvodne vyšlo v roku 1895. Hoci bola napísaná v roku 1888, jej kontroverzný obsah prinútil Franza Overbecka a Heinricha K selitza odložiť jej vydanie spolu s Ecce Homo. Nemecký názov možno do slovenčiny preložiť ako "Antikrist" aj "Antikresťan".

Kniha je však polemikou proti inštitucionalizovanému kresťanstvu, nie proti Kristovi. Nietzsche v predslove tvrdí, že knihu napísal pre veľmi obmedzený okruh čitateľov. Na to, aby knihu pochopil, tvrdil, že čitateľ "... musí byť v intelektuálnych veciach poctivý až tvrdý, aby dokázal tak veľmi zniesť moju vážnosť, moju vášeň". Čitateľ by mal byť nad politikou a nacionalizmom. Takisto by sa nemal zaoberať užitočnosťou alebo škodlivosťou pravdy. Charakteristiky ako "Sila, ktorá uprednostňuje otázky, na ktoré si dnes nikto dostatočne netrúfne.

Odvaha pre zakázané" sú tiež potrebné. Všetkými ostatnými čitateľmi pohŕdal.

V roku 1 Nietzsche vyjadril svoju nespokojnosť s modernitou. Nepáčil sa mu súčasný "lenivý mier", "zbabelý kompromis", "tolerancia" a "rezignácia". Súviselo to so Schopenhauerovým tvrdením, že poznanie vnútornej podstaty sveta a života vedie k "... dokonalej rezignácii, ktorá je najvnútornejším duchom kresťanstva....". Nietzsche predstavil svoju koncepciu vôle k moci v 2. V súvislosti s vôľou k moci definoval pojmy dobro, zlo a šťastie. "Čo je dobré? -- Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci, vôľu k moci, samotnú moc. Čo je zlé? Všetko, čo vychádza zo slabosti. Čo je šťastie? -Pocit, že moc rastie, že sa prekonáva odpor." Nietzscheho slová boli provokatívne a šokujúce v pasážach, ako napr: "Slabí a zle založení zahynú: prvá zásada našej filantropie. A človek im k tomu pomôže. Čo je škodlivejšie ako akákoľvek neresť? -- Aktívny súcit so zle situovanými a slabými -- kresťanstvo....". Toto je príklad Nietzscheho reakcie na Schopenhauera, ktorý celú morálku založil na súcite. Nietzsche, naopak, chválil "... cnosť zbavenú morálneho kvasu.".