Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
Podobne ako vtáky, ktoré vedia, že tvárou v tvár hroziacemu nebezpečenstvu môžu len migrovať, aj telo vie, kedy je čas odísť - dokonca aj z vyvolenej krajiny, dokonca aj z vlastnej kolísky. Ale keď sa raz vzdiali od domova, bude tiež vedieť, že nikdy úplne neodíde; že bolesť z odchodu a príchodu bude tou istou maltou, z ktorej bude musieť postaviť svoj nový domov, z tých istých kameňov, o ktorých si myslelo, že ich pri odchode zanechalo.
Tak ako títo vtáci, ako sám Odyseus na svojej ceste, aj poetka, ktorá na týchto stránkach spieva, narieka a vypovedá, preplávala moria, precestovala ostrovy a vie, že tieto moria a ostrovy jej nezaručujú príchod na žiadnu bezpečnú zem: len nové otázky, obnovené spomienky, plátno, na ktorom sa jej vlastné a cudzie spomienky utkajú ako pavučina, ktorá bude jej budúcnosťou a jej históriou. Mercedes Roff Tak ako vtáky, ktoré vedia, že v prípade hroziaceho nebezpečenstva je ich jedinou možnosťou migrácia, aj telo vie, kedy nastane okamih, keď musí odletieť - dokonca aj z vybranej krajiny, dokonca aj z najranejšej kolísky. Ale keď sa raz vzdiali od domova, uvedomí si, že vôbec neodišlo, že bolesť z odchodu a príchodu, dokonca aj známe kamene, sa stanú maltou, ktorú musí použiť na stavbu svojho nového domova.
Tak ako títo vtáci, ako Odyseus na svojej ceste, aj poetka, ktorá na týchto stránkach spieva, plače a plače, že preplávala moria a prešla z ostrova na ostrov, vie, že tieto moria a ostrovy jej nezaručujú bezpečný príchod; len ďalšie otázky, obnovené spomienky, plátno, na ktorom sa ona a ostatní zapletú ako do siete, ktorá sa stane jej budúcnosťou aj históriou. Mercedes Roffová.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)