Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je prekladom poézie Anny Achmatovovej od D. M. Thomasa, ktorý je dobre prijatý pre svoju lyrickú kvalitu a emocionálnu hĺbku a ponúka čitateľom bohatý úvod do básnikovej tvorby. Hoci mnohí oceňujú krásu prekladu a dojímavé témy Achmatovovej poézie, niektorí kritici spochybňujú prínos jej diela v porovnaní so súčasnými básnikmi a naznačujú, že uznanie môže byť ovplyvnené skôr historickým kontextom než samotnou poéziou.
Výhody:⬤ Vynikajúci preklad zachytávajúci plynulosť a hudobnosť pôvodných básní
⬤ ponúka hlboký pohľad na Achmatovovej emocionálne a historické témy
⬤ vychádza v nádherne spracovanom vydaní s ilustráciami
⬤ vysoko oceňovanými znalcami jej poézie.
Nevýhody:⬤ Niektoré kritiky na to, či sa uznanie pre Achmatovovej dielo zakladá skôr na jej životnom príbehu než na samotnej poézii
⬤ niektorým prekladom môže chýbať nuansovanosť originálneho jazyka
⬤ vnímajú ako trochu pochmúrny tón.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Selected Poems
Obsah knihy:
Toto rozsiahle vydanie diela najväčšej ruskej modernej poetky Anny Achmatovovej (1899-1966) obsahuje kompletné texty jej hlavných diel Requiem na pamiatku všetkých Stalinových obetí a Báseň bez hrdinu. Achmatovová vydala svoju prvú knihu básní v roku 1912 a v tom istom roku založila so svojím manželom, básnikom Gumilevom, hnutie akmeistov.
Jej intenzívna, veľmi osobná milostná lyrika bola neskôr napadnutá ako protirevolučná a v roku 1925 bola jej poézia zakázaná. Gumilev bol v roku 1921 zastrelený za údajnú účasť na protiboľševickom sprisahaní a v nasledujúcich rokoch teroru za vlády Stalina bola Achmatovová prenasledovaná za svoju tvorbu spolu s kolegami básnikmi Mandelštamom, ktorý zomrel v tábore, a Cvetajevovou, ktorá spáchala samovraždu. Počas vojny mohla publikovať niektoré diela, ale v roku 1946 sa opäť stala terčom útoku, tentoraz zo strany Ždanova, ktorý ju spolu s Pasternakom a ďalšími odsúdil za pokus o "otrávenie mysle" sovietskej mládeže.
Išlo o útoky na jej publikované diela. To, čo písala - ale nemohla publikovať - bolo oveľa nebezpečnejšie.
Vstúpila totiž do rokov mlčania. V čase, keď bojovala za prepustenie svojho syna z väzenia, písala svoju najväčšiu poéziu: cyklus Requiem, ktorý pripomína všetky Stalinove obete, a Báseň bez hrdinu, ktorú začala písať v roku 1940 a na ktorej pracovala viac ako 20 rokov. Všetko, čo napísala, si zapamätala.
Jej básne si zapamätalo aj niekoľko dôveryhodných priateľov, medzi nimi aj Mandelštamova vdova Nadežda. Nič si nezapisovala, a tak prežila, svedomie ľudu, tá, ktorá udržiavala pri živote "veľké ruské slovo".
