Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.
Pôvodný názov:
The Constitution of Agency: Essays on Practical Reason and Moral Psychology
Obsah knihy:
Christine M. Korsgaardová je jednou z popredných súčasných morálnych filozofiek: v tomto zväzku je zhromaždených desať jej vplyvných prác o praktickom rozume a morálnej psychológii. Korsgaardová vychádza z prác významných osobností dejín filozofie, ako sú Platón, Aristoteles, Kant a Hume, a ukazuje, ako ich myšlienky môžu poslúžiť pri riešení súčasných a tradičných filozofických problémov, ako sú základy morálky a praktického rozumu, povaha konania a úloha emócií v konaní.
V prvej časti Princípy praktického rozumu Korsgaard obhajuje názor, že princípy praktického rozumu sú konštitutívnymi princípmi konania. Tvrdí, že riadením nášho konania v súlade s Kantovým kategorickým imperatívom a princípom inštrumentálneho rozumu preberáme kontrolu nad vlastnými pohybmi, a tak sa stávame aktívnymi, sebaurčujúcimi bytosťami. Kritizuje konkurenčné pokusy dať princípom praktického rozumu normatívny základ, spochybňuje tvrdenia o tom, že princíp maximalizácie vlastných záujmov je racionálnym princípom, a argumentuje niektorými hlbokými kontinuitami medzi Platónovým opisom súvislosti medzi spravodlivosťou a konaním a Kantovým opisom súvislosti medzi autonómiou a konaním.
V druhej časti Morálne cnosti a morálna psychológia sa Korsgaard zaoberá otázkou úlohy našich pasívnejších alebo recepčných schopností - našich emócií a reakcií - pri vytváraní nášho konania. Načrtáva výklad Etiky Nikomachovej založený na myšlienke, že naše emócie môžu slúžiť ako vnímanie dobra a zla, a tvrdí, že tento pohľad na emócie je základom zjavných rozdielov medzi Aristotelovými a Kantovými opismi morálky. Tvrdí, že Aristoteles a Kant majú v skutočnosti spoločný osobitný názor na miesto morálnej hodnoty a povahu ľudskej voľby, ktorý im okrem iného poskytuje opis toho, čo znamená konať racionálne, ktorý je lepší ako iné opisy.
V tretej časti Iné úvahy sa Korsgaard venuje otázke, ako sa v Humovej filozofii dostávame k tomu, že sa navzájom vnímame ako morálni činitelia. Skúma možný rozpor medzi činnosťou štátu a činnosťou jednotlivca, ktorý viedol ku Kantovým paradoxným názorom na revolúciu. A napokon rozoberá svoju metodológiu v opise toho, čo znamená byť konštruktivistickým morálnym filozofom.
Eseje spája úvod, v ktorom Korsgaardová vysvetľuje ich vzájomné súvislosti a súvislosti so svojou súčasnou prácou.
