Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Christine Korsgaardová v knihe „Fellow Creatures“ skúma etické zaobchádzanie so zvieratami prostredníctvom kantovského a aristotelovského rámca. Spája vedeckú analýzu s praktickými problémami týkajúcimi sa práv zvierat a etiky. Hoci mnohí čitatelia chvália jej hĺbku, jasnosť a relevantnosť, niektorí ju považujú za náročnú pre jej akademický tón a zložitosť.
Výhody:Korsgaardová je známa svojou prísnou filozofickou analýzou, dobre napísanými argumentmi a schopnosťou kontextualizovať dôležité otázky týkajúce sa etiky zvierat. Kniha je vnímaná ako cenný zdroj informácií pre tých, ktorí poznajú kantovskú etiku a poskytuje hlbšie pochopenie práv zvierat. Účinne nastoľuje súčasné etické dilemy týkajúce sa vzťahov medzi ľuďmi a zvieratami a priemyselného poľnohospodárstva.
Nevýhody:Text môže byť pre náhodných čitateľov alebo tých, ktorí nemajú filozofické vzdelanie, príliš zložitý, čo u niektorých vyvoláva pocit straty alebo zahltenia. Niekoľko čitateľov sa vyjadrilo, že prvá polovica je obzvlášť náročná, čo im ubralo na celkovom zážitku. Niektorí tiež upozornili na jej náročnosť, čo naznačuje, že by nemusela byť vhodná ako úvodný text o etike zvierat.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Fellow Creatures: Our Obligations to the Other Animals
Obsah knihy:
Christine M. Korsgaardová predstavuje nový presvedčivý pohľad na morálny vzťah ľudí k ostatným zvieratám. Obhajuje tvrdenie, že sme povinní zaobchádzať so všetkými vnímajúcimi bytosťami ako s tým, čo Kant nazval cieľmi samými osebe. Opierajúc sa o teóriu dobra odvodenú od Aristotela, ponúka vysvetlenie, prečo sú zvieratá tými druhmi bytostí, pre ktoré môžu byť veci dobré alebo zlé. Potom sa obracia na Kantov argument o hodnote ľudskosti, aby ukázala, že racionalita nás zaväzuje k tomu, aby sme si nárokovali postavenie cieľov v sebe samých, a to v dvoch významoch. Kant tvrdil, že ako autonómne bytosti sa hlásime k cieľom samým o sebe, keď si nárokujeme postavenie tvoriť zákony pre seba a pre seba navzájom. Korsgaard tvrdí, že ako bytosti, ktoré majú dobro, si tiež nárokujú byť cieľmi v sebe samých, keď veci, ktoré sú pre nás dobré, považujeme za dobré absolútne, a teda hodné toho, aby sme sa o ne usilovali. Prvé tvrdenie nás zaväzuje spojiť sa s inými autonómnymi bytosťami vo vzťahoch morálnej reciprocity. Druhé tvrdenie nás zaväzuje.
Pristupovať k dobru každej cítiacej bytosti ako k niečomu absolútne dôležitému.
Korsgaard tvrdí, že ľudia nie sú dôležitejší ako ostatné zvieratá, že naša morálna prirodzenosť nás nerobí nadradenými ostatným zvieratám a že naše jedinečné schopnosti nás nerobia lepšími ako ostatné zvieratá. Kritizuje argument okrajových prípadov a presadzuje nový pohľad na morálne postavenie, ktoré sa viaže na atemporálne subjekty životov. Kritizuje Kantov vlastný názor, že naše povinnosti voči zvieratám sú nepriame, a ponúka neutilitaristické vysvetlenie vzťahu medzi potešením a dobrom. Venuje sa aj viacerým priamo praktickým otázkam: či máme právo jesť zvieratá, experimentovať na nich, nútiť ich pracovať pre nás a bojovať v našich vojnách a chovať ich ako domáce zvieratá; a ako chápať zlo, ktoré páchame, keď spôsobíme vyhynutie nejakého druhu.
