Hodnotenie:
Kniha ponúka zaujímavé skúmanie vzťahu medzi potešením a frustráciou vo videohrách a prináša poznatky, ktoré nájdu odozvu u herných nadšencov aj výskumníkov. Bola však kritizovaná za svoju rozvláčnosť a prílišnú závislosť od žargónu, ktorý môže zatieniť jej hlavné body.
Výhody:⬤ Zaujímavé skúmanie pôžitku a frustrácie z videohier
⬤ poskytuje náhľad do herných štúdií
⬤ obsah podnecujúci k zamysleniu
⬤ relatívne krátke a ľahko čitateľné.
⬤ Niekedy môže byť rozvláčne
⬤ nešikovné používanie čísel
⬤ časté používanie vedeckého žargónu
⬤ chýbajú osobné závery
⬤ neodkazuje dôkladne na existujúcu literatúru.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
The Art of Failure: An Essay on the Pain of Playing Video Games
Herný akademik ponúka "fascinujúce" skúmanie toho, prečo hráme videohry - napriek nešťastiu, ktoré pociťujeme, keď v nich zlyhávame ( Boston Globe )
Možno si myslíme, že videohry sú "zábavné", ale Jesper Juul v knihe The Art of Failure tvrdí, že je to takmer úplne mylné. Keď hráme videohry, naše výrazy tváre sú len zriedkavo výrazy šťastia alebo blaženosti. Namiesto toho sa mračíme, robíme grimasy a kričíme z frustrácie, keď prehrávame, zomierame alebo sa nám nedarí postúpiť na ďalšiu úroveň. Ľudia majú síce základnú túžbu uspieť a cítiť sa kompetentní, ale hráči hier si vyberajú činnosť, pri ktorej je takmer isté, že zlyhajú a budú sa cítiť neschopní. Prečo teda hráme videohry, hoci nás robia nešťastnými? Juul skúma tento paradox.
Zdá sa, že vo videohrách, rovnako ako v tragických umeleckých dielach, literatúre, divadle a filme, chceme zažiť nepríjemnosť, aj keď sa nám zároveň nepáči. Čitateľská alebo divácka reakcia na tragédiu sa často vysvetľuje ako katarzia, ako očistenie od negatívnych emócií. Juul však poukazuje na to, že v prípade hráčov videohier to zrejme neplatí. Hry nás neočisťujú od nepríjemných emócií, ale v prvom rade ich vyvolávajú. Čo teda spôsobuje neúspech pri hraní videohier?
Juul tvrdí, že neúspech v hre je jedinečný v tom, že keď v hre zlyháte, ste vy (nie postava) nejakým spôsobom nedostatočný. Hry nás však zároveň motivujú k ďalšiemu hraniu, aby sme unikli tejto nedostatočnosti, a pocit úniku pred neúspechom (často prostredníctvom zlepšovania zručností) je hlavným potešením z hier. Hry, píše Juul, sú umením zlyhania: jedinou formou umenia, ktorá nás pripravuje na zlyhanie a umožňuje nám ho zažiť a experimentovať s ním.
Kniha Umenie zlyhania je nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa zaujíma o videohry, či už ako o zábavu, umenie alebo vzdelávanie.
