Twellfth Night

Obsah knihy:

Dvanásta noc je považovaná za najzábavnejšiu Shakespearovu hru. Súhlasia s ňou mnohí významní shakespearovskí kritici vrátane Harolda Blooma.

Celý tón hry udáva jej začiatok. Hra sa začína pýchou Orsina, ktorú si udržiava, ako sa len dá. Arogancia je Orsinovou posadnutosťou.

Je závislý od seba samého, a pritom je to práve on, kto sa rozhodne povedať Shakespearovi: "ak je hudba pokrmom lásky, hrajte ďalej" a začať hru.

Úvodná scéna sa odohráva v kráľovskej rezidencii vojvodu Orsina, v ktorej sedí jeho dvorná kúria a rôzni páni s hudobníkmi. Orsinova prvá reč je nečakaná, pretože možno zámerne nahlas vyjadruje to, čo sa v reálnom zmysle chystá urobiť v prípade Olivie.

Žiada, aby mu účinkujúci zahrali konkrétnu hudbu, ktorú predtým počul. Premýšľa nad myšlienkou lásky, ktorá pred všetkým ostatným zostáva výnimočne sladká, avšak v nadbytku začína znechucovať. Shakespeare prirovnáva lásku k pocitu kadenčnej hudby a kvitnúcich fialiek.

Ospalá hudba, ktorú Orsino žiada, aby mu opäť zahrala, sa mu zanedlho znechutí. Vôňa, ktorá sa vynára z brehu fialiek, je taká nová, a predsa sa čoskoro stane pachom. Duša adorácie je navyše na začiatku "rýchla a nová", avšak nakoniec nevydrží svoju schopnosť, jej intenzita začne pomaly klesať a kvalita sa začne zhoršovať.

Orsino hovorí o sne, ktorý sa skrýva v ľudskej tvorivej mysli, a o tom, ako nedôsledne sa rozvíja a odovzdáva ďalej. Nakoniec vidíme, že Orsino si v žiadnom prípade nevážil Oliviu spôsobom, akým sa za ňu zaručuje počas celej hry.

Trvá mu sekundu, kým sa chytí Violy za ruky. V tomto absolútnom východiskovom bode hry nám Shakespeare poskytuje možnosť ľudskej lásky a jej klamstiev.