Tacitné a explicitné znalosti

Recenzie čitateľov

V knihe sa skúmajú pojmy tacitných a explicitných znalostí, pričom sa zdôrazňujú ich rozdiely a dôsledky pre učenie a umelú inteligenciu. Podrobne skúma tacitné znalosti, ktoré sa nedajú jednoducho vyjadriť, ale sú kľúčové pre hlboké porozumenie a získanie zručností. Autor rozoberá rôzne formy tacitných znalostí a kritizuje obmedzenia umelej inteligencie pri chápaní takýchto znalostí. Text sa považuje za prístupný a podnetný pre akademikov aj praktikov v oblastiach súvisiacich s prenosom znalostí.

Kniha je napísaná zrozumiteľne a prístupne, vďaka čomu sú zložité myšlienky zrozumiteľné aj pre neodborníkov. Ponúka cenné poznatky o tacitných a explicitných znalostiach, ktoré sú užitočné pre pedagógov a výskumníkov. Diskusia o vzájomnom pôsobení ľudskej a umelej inteligencie je pútavá a relevantná. Mnohí čitatelia ju považovali za poučnú, najmä v kontexte vzdelávania a získavania zručností.

Niektorí čitatelia považovali filozofický prístup v prvých kapitolách za ohromujúci alebo irelevantný. Objavili sa kritické pripomienky týkajúce sa autorovej interpretácie kolektívnych tacitných znalostí a aspektov socializácie, ktoré naznačujú, že niektoré argumenty môžu byť zastarané. Niekoľko recenzentov poznamenalo, že obsah sa môže zdať opakovaný alebo nie je dostatočne hlboký na úplné pochopenie niektorých koncepcií.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Tacit and Explicit Knowledge

Obsah knihy:

Mnohé z toho, čo ľudia vedia, nemôžeme povedať. A veľa z toho, čo robíme, nedokážeme opísať. Ako napríklad vieme jazdiť na bicykli, keď nevieme vysvetliť, ako to robíme? Takéto schopnosti nazval fyzikálny chemik a filozof Michael Polanyi „tacitnými znalosťami“, ale Harry Collins tu analyzuje tento pojem a správanie oveľa podrobnejšie, pričom sa často odchyľuje od Polanyiho spracovania.

V knihe Tacitná a explicitná znalosť Collins rozvíja spoločný pojmový jazyk, ktorý umožňuje preklenúť odlišné oblasti konceptu prostredníctvom vysvetlenia explicitnej znalosti a klasifikácie tacitnej znalosti. Collins potom oddeľuje tri veľmi odlišné významy, ktoré doteraz všetky spadali pod Polanyiho termín: relačné tacitné znalosti (veci, ktoré by sme mohli v zásade opísať, ak by niekto vynaložil úsilie na ich opis), somatické tacitné znalosti (veci, ktoré naše telo dokáže, ale nevieme opísať ako, napríklad balansovanie na bicykli) a kolektívne tacitné znalosti (znalosti, ktoré čerpáme a ktoré sú vlastníctvom spoločnosti, napríklad pravidlá jazyka). Jazda na bicykli sa teda skladá z niektorých somatických tacitných znalostí a niektorých kolektívnych tacitných znalostí, ako sú znalosti, ktoré nám umožňujú orientovať sa v premávke. Prelínanie týchto troch druhov tacitných znalostí viedlo v minulosti k zmätku; Collinsova kniha konečne rozlúšti zložitosť tejto myšlienky.

Tiché znalosti sú hnacím motorom všetkého od jazyka, vedy, vzdelávania a manažmentu až po šport, jazdu na bicykli, umenie a našu interakciu s technológiami. V Collinsových šikovných rukách konečne funguje aj ako rámec na pochopenie ľudského správania v rôznych disciplínach.