Stručné dejiny Turecka: Stručný prehľad dejín a dedičstva Turecka od staroveku po súčasnosť

Pôvodný názov:

A Concise History of Turkey: The History and Legacy of Turkey from Antiquity to Today

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

Mnohé z pamiatok, reliéfov a hlinených tabuliek, ktoré poskytujú toľko informácií o živote Peržanov, bolo možné prvýkrát preskúmať až vďaka vykopávkam v 30. rokoch 20. storočia. Vďaka archeologickým nálezom, starovekým textom a práci novej generácie historikov si dnes môžeme vytvoriť obraz o tejto pozoruhodnej civilizácii a jej hlavnom meste. Hoci mesto bolo zničené, odkaz Peržanov prežil, aj keď pre Západ väčšinou zostávajú záhadou a nie sú ani zďaleka tak dobre pochopení ako Gréci, Rimania alebo Egypťania. V istom zmysle Achaemenidská perzská ríša ukrýva niektoré z najtrvalejších záhad starovekej civilizácie.

Samozrejme, jedným z dôvodov, prečo sa na Peržanov nespomína tak ako na Grékov, je spôsob, akým sa skončili grécko-perzské vojny. Starovekí Gréci boli dlho považovaní za praotcov modernej západnej civilizácie, ale zlatý vek Atén a rozšírenie gréckeho vplyvu po veľkej časti známeho sveta nastali len vďaka víťazstvu Grékov v dvoch najdôležitejších vojnách v dejinách. V roku 491 pred n. l., po úspešnej invázii do Trácie cez Helespont, vyslal perzský cisár Dareios vyslancov do hlavných gréckych mestských štátov vrátane Sparty a Atén a žiadal od nich symboly zeme a vody ako symboly podriadenosti, ale Dareios nedostal práve požadovanú odpoveď. Podľa Herodota v jeho slávnych Dejinách "Xerxes však nevyslal do Atén ani do Sparty heroldov, aby žiadali dar zeme, a to z toho dôvodu, že v predchádzajúcom čase, keď Dareios poslal práve s týmto cieľom, jeden ľud hodil mužov, ktorí vzniesli požiadavku, do jamy a ostatných do studne a prikázal im, aby odtiaľ vzali zem a vodu a doniesli ich kráľovi.".

Z geopolitického hľadiska bolo azda najzásadnejšou udalosťou stredoveku úspešné osmanské obliehanie Konštantínopolu v roku 1453. Mesto bolo hlavným mestom cisárstva už v 4. storočí, keď tam Konštantín Veľký presunul mocenské centrum Rímskej ríše, čím fakticky vytvoril dve takmer rovnako silné polovice najväčšej antickej ríše. Konštantínopol zostal hlavným mestom Byzantskej ríše aj po tom, ako sa západná časť Rímskej ríše koncom 5. storočia rozpadla. Prirodzene, aj Osmanská ríša bude po svojom dobytí, ktoré fakticky ukončilo existenciu Byzantskej ríše, využívať Konštantínopol ako hlavné mesto svojej ríše a vďaka svojej strategickej polohe bol dlhé roky obchodným centrom a pod tureckým názvom Istanbul ním zostáva dodnes.

Po dobytí Konštantínopolu Osmanská ríša strávi niekoľko nasledujúcich storočí rozširovaním svojej veľkosti, moci a vplyvu, pričom narazí na východnú Európu a stane sa jedným z najdôležitejších geopolitických hráčov na svete. Tento vzostup začal skutočne slabnúť až v 19. storočí.

V období, ktoré predchádzalo jej zániku, bola Osmanská ríša v centre rastúceho súperenia medzi dvoma súperiacimi svetovými mocnosťami tej doby, Anglickom a Francúzskom. Tieto dve mocnosti si presadzovali svoj vplyv nad upadajúcou ríšou, ktorej dejiny sú ukotvené v Európe rovnako ako v Ázii. Hoci sa však obe mocnosti podieľali na konečnej porážke a kolapse Osmanskej ríše, ich postoj k tomu, čo sa začalo nazývať "východná otázka" - osud Osmanskej ríše - nie je jednoznačne nepriateľský. Anglicko aj Francúzsko občas našli dôvody, prečo predĺžiť život chorého muža Európy, až sa nakoniec postavili na stranu svojich spoločných nepriateľov. Postoj Ruska k Osmanskej ríši je oveľa jednoznačnejší.

Vzmáhajúce sa ázijské a európske mocnosti považovali Osmanov za súpera, ktorého sa snažili zadržať, rozdeliť a nakoniec zničiť viac ako 300 rokov v sérii vojen proti svojmu starému protivníkovi.