Najväčšie mestá starovekej civilizácie v údolí rieky Indus: Najväčšie mestá Indie: história a dedičstvo Mohendžodáro, Harappa a Kalibangan

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 25 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Ancient Indus Valley Civilization's Biggest Cities: The History and Legacy of Mohenjo-daro, Harappa, and Kalibangan

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje úryvky z antických správ.

*Obsahuje bibliografiu na ďalšie čítanie.

Keď sa zamyslíme nad prvými mestami sveta, ako prvé nám napadnú Sumer, Memfis a Babylon, ale ak sa potom zameriame na Indiu, pravdepodobne sa nám vybavia Harappa a Mohendžodáro. Tieto mestá vďačia za svoju existenciu najstaršej indickej civilizácii, známej ako civilizácia údolia rieky Indus alebo harappská civilizácia, ktorá bola súčasníkom starovekej Mezopotámie a starovekého Egypta a mala s nimi rozsiahle kontakty, vďaka čomu sa stala jednou z najdôležitejších raných civilizácií na svete. Okolo roku 3300 pred n. l. sa pozdĺž riek v údolí rieky Indus začali formovať stovky osád, ktoré sa nakoniec spojili do spoločnosti, ktorá mala všetky znaky skutočnej civilizácie vrátane písma, dobre rozvinutých miest, komplexnej sociálnej štruktúry a diaľkového obchodu.

Mohendžodáro bolo najväčším mestom civilizácie v údolí rieky Indus, jednej z najvyspelejších civilizácií, aké kedy existovali, a najznámejším a najstarším prehistorickým mestom na indickom subkontinente. Bola to metropola veľkého kultúrneho, hospodárskeho a politického významu, ktorá sa datuje od začiatku 3. tisícročia pred n. l. Hoci mesto prekvitalo predovšetkým v období približne 2 500 až 1 500 rokov pred n. l., malo dlhšie trvajúci vplyv na urbanizáciu indického subkontinentu aj niekoľko storočí po jeho opustení. Predpokladá sa, že bolo jedným z dvoch hlavných miest civilizácie Indu, pričom jeho dvojčaťom bola Harappa nachádzajúca sa severnejšie v Pandžábe v Pakistane.

Skutočnosť, že staroveká civilizácia údolia rieky Indus sa často označuje aj ako harappská civilizácia, dokazuje, aký dôležitý je objav Harappy. Keď archeológovia a historici začali v 19. a na začiatku 20. storočia odkrývať ďalšie časti starovekej Harappy, vznikol ucelenejší obraz o meste, a to o jeho význame. Výskum ukázal, že Harappa bola jedným z troch najdôležitejších miest v údolí rieky Indus, ak nie najdôležitejším, pričom niekoľko odkrytých mohýl osídlenia naznačuje, že stavebná činnosť tu prebiehala viac ako 1 000 rokov. V čase svojho najväčšieho rozmachu bola Harappa prekvitajúcim mestom, v ktorom žilo až 50 000 ľudí, ktorí boli rozdelení do štvrtí hradbami a ktorí sa venovali svojmu každodennému životu v dobre vybudovaných, usporiadaných uliciach. Harappa mala aj kanalizačné systémy, trhy, verejné kúpele a ďalšie veľké stavby, ktoré sa mohli používať na verejné obrady. Staroveká Harappa bola skutočne prosperujúcim a živým mestom, ktoré sa vyrovnalo súčasným mestám v Mezopotámii, ako napríklad Ur a Memfis v Egypte.

Medzi mnohými mestami, ktoré vznikli v tomto regióne, bolo aj miesto dnes známe ako Kalibangan, ktoré bolo modernému svetu neznáme, kým archeológovia nezačali odhaľovať jeho tajomstvá pri vykopávkach v 60. rokoch 20. storočia. Odhalili mesto, ktoré nebolo také veľké ani dôležité ako známejšie lokality Mohendžodáro a Harappa, ale napriek tomu bolo relatívne veľké a najdôležitejšie zo všetkých miest Indu pozdĺž dnes už zaniknutej rieky Sarasvatí. Vykopávky v Kalibangane odhalili, že mesto malo dve fázy osídlenia, ktoré zodpovedali dvom hlavným fázam civilizácie údolia Indu, a že ovplyvňovalo menšie osady pozdĺž rieky Sarasvatí. Archeologické práce v Kalibangane tiež ukázali, že hoci mesto nasledovalo niektoré vzory väčších induských miest, ako sú Mohendžodáro a Harappa, bolo v mnohých ohľadoch aj jedinečným mestom. Kalibangan sa nachádzal na inej rieke ako ostatné veľké mestá civilizácie údolia Indu a jeho rieku postihol osud, ktorý viedol k zániku mesta. Mesto Kalibangan tiež predstavovalo pre moderných archeológov poklad nálezov, pretože bolo jednou z najlepšie zachovaných harappských lokalít, vďaka čomu mali vedci možnosť vidieť nielen to, ako ľudia v Kalibangane žili, ale možno aj to, ako mesto zaniklo.