Sláva

Recenzie čitateľov

Román Sláva od Vladimira Nabokova, hoci nie je taký vybrúsený ako jeho neskoršie diela, je hlboko preskúmaným príbehom dospievania Martina Edelweissa, mladého muža ruského a švajčiarskeho pôvodu, ktorý sa pohybuje v Európe po ruskej revolúcii. Kniha sa vyznačuje krásnou prózou a témami odcudzenia, romantickej túžby a existenciálnej neistoty, hoci mnohým čitateľom v nej chýba rozvinutie zápletky a hĺbka postáv.

⬤ Vynikajúce písanie: Nabokovova próza je preslávená svojou krásou a zmyslom pre detail, vďaka čomu každý opis hlboko rezonuje v čitateľoch.
⬤ Bohaté témy: Hĺbku a vhľad do problematiky ponúka skúmanie odcudzenia, romantického idealizmu a „stratenej generácie“.
⬤ Zaujímavá štúdia postáv: Martin Edelweiss je vykreslený ako komplexná postava, ktorá sa uprostred spoločenských otrasov borí s identitou a cieľom.
⬤ Autobiografické prvky dodávajú rozprávaniu autenticitu a osobný ohlas.

⬤ Nedostatok zápletky: Mnohí čitatelia považovali príbeh za kľukatý a bezcieľny, s malým počtom významných akcií alebo rozuzlení.
⬤ Vývoj postáv: Niektorí mali pocit, že Martinovi napriek tomu, že je ústrednou postavou, chýba hĺbka a šarm, takže bolo ťažké sa s ním stotožniť.
⬤ Nejednoznačný koniec: Záver je vnímaný ako nejasný alebo nepresvedčivý, čo môže frustrovať čitateľov, ktorí hľadajú tradičný príbehový oblúk.
⬤ Celkové vnímanie, že ide o slabšie Nabokovovo dielo v porovnaní s jeho neskoršími, slávnejšími románmi.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Glory

Obsah knihy:

„Sláva je vo všeobecnosti moja najšťastnejšia vec.

„Zábava na Glory je... treba hľadať v ozvene a prepojení drobných udalostí, v spätných prepnutiach, ktoré vytvárajú ilúziu impulzu; v starom sne, ktorý sa priamo stáva požehnaním plesu pritisnutého k hrudi, alebo v náhodnej vízii Martinovej matky smútiacej mimo časového rámca románu v abstrakcii budúcnosti, ktorú si čitateľ môže len domýšľať, aj po tom, čo sa prehnal poslednými siedmimi kapitolami, kde pravidelné šialenstvo štrukturálnych zvratov a maškaráda všetkých postáv vrcholia v zúrivom finále, hoci na samom konci sa nič veľké nestane - len vták sediaci na bránke v šedi mokrého dňa.“ - Vladimir Nabokov.